nedeľa 22. apríla 2018

smiech

Dôležitosť smiechu a radosti je nesmierne dôležitá a treba robiť všetko preto, aby nikdy na tvári smiech a úmev nechýbal..Smiech je tou najlepšou tabletkou na čokoľvek..hlavne mať okolo seba spriaznené duše.

piatok 20. apríla 2018

Mars a Venuša.. no predsa v jednej slnečnej sústave

"Drahá, som z teba hotový"
"Nuž, nechaj si tú hotovosť" :)
Koľko viaczmyslov sa skrýva v jednom slove. Nieže by som bola tak malicherná, no akosi spontánne to slovo zo mňa vyletelo a to ani nie som zlatokopka. Viem len čo je to tvrdá práca na sebe a viem čo obnáša byť takmer stále v práci. Život ujde a nejakú tú hotovosť v kapse vždy treba mať. Navyše keď som taká drahá. Drahé mali by byť všetky ženy. Vedieť, že by mohli byť rozmaznávané svojim drahým a cítiť sa ako drahokam. nie vždy nám na to treba Marťana



streda 11. apríla 2018

..bez podmienok

Som rada, keď som mladá a taká neaktuálna, keď dva týždne po veľkej noci
píšem čosi..
o veľkonočnom pondelku..
Dúfam že ste sa popolievali, lebo všetky kvety zeme potrebujú vodu. :)
Nebolo by to na škodu,
kým život dopíše poslednú slohu..
piesne bytia.
Kým ešte dvaja do taktu valčíka cítia
svoje kroky..
kým v rukách držíš moje boky
Na chvíľu nemať pochýb,
že to nie je len cit plochý..
Tá krása ma priam omína
ako sa večer mení krajina
Koľko farieb je v nej.
Počas dňa..
Vystrieda sa v nej modrá, fialová,
večerný pocit oblohy, vtedy keď sa na chvíľu zastavíme.
Večernica privíta noc.
Veľkonočný pondelok, ktorého čas sa minie, no miňme ho spolu.
Večerným pohľadom, aprílovým vzduchom, nádychom.
Nemusí to byť o niekom, stačí keď o nás..





streda 4. apríla 2018

príhovor, deň učiteľov

Rada by som vám povedala, čosi o dvoch pojmoch. Učiteľovanie a Učiteľ..
Aspoň teda z toho hľadiska ako to vnímam ja.
Učiteľovanie.
Nie každý z nás mal o svojom povolaní vždy jasnú predstavu. Po zhliadnutí filmu Anna zo zeleného domu by azda každá chcela byť učiteľkou.
Ako sa však vysporiadať s týmto náročným povolaním?
Kvapka po kvapke preteká naša trpezlivosť..za každého počasia. zachytávame si ju v našich rozvrhoch, aby z nej ešte čosi zostalo, a predsa jej  nikdy nie je tak málo, aby nebolo pre čosi pre tie oči žiakov plné očakávaní.
Učitelia, učiteľky..
Ľudia, ktorých si pamätáme celý život a dnes sme to my, rozdávame, čo vieme.
Sme tak nenahraditeľní, verní tomu svojmu umeniu, ktoré nikdy nebude gýčom
alebo len slovam o ničom.
Vždy bude lepší svet vďaka nám..
Zvoní..Na lepšie časy?
Pokiaľ tu budú deti, dážď do duše človeka vďaka vzdelaniu vždy pršať bude..
Zaprší
do duší
Dostane sa do uší a do srdca cez písmo, prostredníctvom ceruzky v pravej alebo ľavej ruke čosi, čo otvára nový obzor a dá vietor do plachiet.

Učiteľ je ako svetlom v tme. Takým z ktorého nikdy neodbudne. Alebo áno?
Áno..učiteľ odovzdá  naozaj mnoho zo svojho času  pre svetlejšiu budúcnosť. Pre lepšie rána a niekedy to nie je žiadna sláva, no nie sme len tí, čo rozdávajú včeličky, občas sa aj my musíme postaviť na špičky,
"Ktože to zas vyrušuje?"
..Prejsť cez všetky tie chodníčky toľkokrát, koľko je septembrov v našich mladých letách..
Čo všetko zažijeme? Koľko žiackej horlivosti, toľko i presviedčania a našej bravúrnosti  byť dobrým príkladom..
s pokorou..
Kto jej má viac, keď táto obeta neraz prinesie i ovocie trpké?
Je dobre mať doma pohár vína a prehltnúť horké sliny..
To, čo robíme nie je zapísané medzi sveta divy..
Kto sa však diví, že i vlas sivý
neraz sa vkradne..
zradne..
Dávame tak veľa
zo seba..
Zaslúžime si každé jedny prázdniny.
Tešíme sa vždy, keď je pred nimi..
Záhyby triednych kníh v šanonoch, peračník plný pier a na perách múdrosti, ešte úsmev do aktovky, jedny vreckovky, ak si niekto zabudne nos vyfúkať. Pripravení aj pofúkať.
Obyčajne, bez predsudkov, prispieť do sveta aj svojim kúskom..
Byť aspoň malým čriepkom v pamäti žiaka..



piatok 30. marca 2018

Dotknúť sa krídlami..

Byť milovaný je asi ten najkrajší cit, a cítiť sa tak je veľké požehnanie. Tam kde je láska, tam nie je miesto pre zlo, cez to dobré ho jednoducho nie je vidieť..
Milovaní sa môžeme cítiť i vtedy, keď robíme prácu, ktorá je nám zároveň  odmenou.
S Martinom Skubanom sme spoločne hrali na veľmi peknej akcii v Handlovej, kde sa zážitkový večer tvoril vďaka umeniu skvelých kuchárov a aj vďaka hudbe, piesňam, ktoré boli hrané zo srdca. Zaznel pre nás i pekný názov ako by sme sa mohli volať a priletelo čosi.
Na chvíľu mi to nahnalo dážď do očí.
Ballad Butterflies..
Prečo? Snáď hudbou,piesňami vieme dotknúť sa krídlami motýľa ľudskej duše a prebudiť to dobré. Radosť, smiech a všetko to, čo spôsobí akési povznesenie.
Letmo..
Dotknúť sa ako motýľ kvetu
priniesť krásu tomuto svetu.
Také sú piesne Martina, verím, že i pár mojich je takých a keď sa spoja dve gitary, dve krídla
možno hovoriť o lietaní, a ten kto nevie, my ho radi našou hudbou lietať naučíme.
Bez predsudkov vypĺňame priestor, ktorý skrásnie
Letmo..
dotknúť sa krídlami motýľa
zabudnúť na to,čo omína
..nadnesenie
snenie
pohladene a aj rockové sólo
také to bolo..
Všetci tí čo prišli vychutnať si mohli okrem dobrého jedla i pokrm pre dušu..


pondelok 12. marca 2018

Na šťastný život

Jedným z najkrajších zážitkov ktorý si človek môže dať je čosi vidieť, zažiť..lepšie sa nám potom dýcha, keď  si dovolíme niečo zažiť, niečo viac než len všednú každodennosť. Vždy sa to dá a to magické slovné spojenie "dovolím si" môže ozdobiť aspoň nevšednú chvíľu. Vyberajme si. Ako z tých vyberaných francúzskych syrov, kde sa môžete rozhodnúť medzi dezertom alebo lahôdkou k vínu. Ak sa rozhodnete pre dezert, dostanete i akýsi predzákusok. To naozaj vedia len Francúzi. Okrem toho, že vám k hlavnému jedlu ponúknu ich špeciálne chrumkavé bagetky a už i k raňajkám si môžete dopriať vychladené pravé šampanské. Netreba hľadať vždy len špeciálnu príležitosť na pár krásnych dní strávených v Cháteau ´d Etoges . Čo sa týka toho chrumkavého pečiva, nuž z takého sa istotne  nepriberá. Čím to je, že Francúzi sú akýsi šťastnejší?. Žeby to bolo tým, že ich pracovná doba je týždenne len tridsaťšesť hodín? Usmievajú sa, aj keď som zahliadla, že jednému pánovi primrzlo predné sklo na aute. U nás je to bežné, no istotne sa neusmievame keď nás sused pozdraví..ak vôbec. Nebežia za niečím, tak ako my..niekedy sa zbytočne  za čímsi pachtíme, za peniazmi, za krásnym domom, či autom, tak veľmi chceme byť úspešní a mne  napadlo, že by som najradšej sedela niekde v záhrade,  kŕmila sliepky a hladila mačku a bolo by mi jednoducho dobre. Nemám chuť byť stále úspešná produktívna emancipovaná žena.. Chcela by som sa i ja tak často po francúzsky usmievať, i bozkávať sa :) a mať proste čas. Na seba na svojich najbližších, na skvelé šampanské ako vo vinárstve Fleury, ktoré sme navštívili hneď v prvý deň. Touto značkou  skutočne nič nepokazíte. Mne osobne chutilo ružové. Namiesto tých ružových okuliarov, aby ma z nich neomínal nos keď sa ich tak naivne snažím nosiť deň čo deň. Šampanské Fleury v dedinke Courteron. Po tejto značke môžete siahnuť a jednoducho nechať bublinky nech rozvíria v myšlienkach len tie pekné veci, zlé niekam vyšumia a môžete jednoducho byť, dýchať a vychutnávať si každý neopakovateľný okamih. To je asi  tá pravá podstata šťastného života.

sobota 10. marca 2018

Koncert v rodinnom kruhu

Ďakujeme, že ste prišli. Počúvať, zatlieskať, usmievať sa na žiakov, ktorí sa skutočne snažili vylúdiť čo najkrajší tón zo svojich hudobných nástrojov. Vďaka hudbe sa môžeme  cítiť ako v rodinnom kruhu aj keď v hudobnej teórii je kruh kvintový a  kvartový :)
Umelecká škola však nie je nejaký voľnočasový krúžok.
Je to škola v ktorej sa treba i učiť a svoje domáce úlohy  hrať, občas zaspievať a tak dookola.
Netreba sa báť vystupovať pretože by bola veľká škoda nechať si tie milé skladbičky len  pre seba.
Všetci diváci, ktorí nás prišli podporiť,nesmierne sa teším, že vás bolo požehnane,
počuli  tóny gitary i huslí. Sú to nástroje, ktoré si môžeme vziať všade so sebou. O klavíri sa to na nešťastie povedať nedá, no kamkoľvek pôjdete môžete natrafiť na opustený, smutný klavír, ktorý len čaká kedy na ňom začne niekto hrať. Keď klavíristi poznajú ten správny prstoklad, vdýchnu dušu do klávesov a či už to bude klavír v reštaurácii, v múzeu, alebo zabudnutý v nejakom tmavom kúte, každá miestnosť sa rozjasní. Vedia to len oni, tí čo naraz prečítajú verše husľového a basového kľúča. je to čosi navyše, čo dodáva hudobníkovi hodnotu , lebo keď vieme niečo viac, máme i viac pokory a viac dobra v sebe.
Preto treba mať nejakú tú obľúbenú pieseň alebo skladbu vždy pripravenú a tú by si  mohol každý absolvent umeleckej školy uchovať vo svojej pamäti a keď príde príležitosť, keď začujete ten vnútorný hlas, jednoducho začnite hrať. Hudba je čosi, čo nosíte vďaka Fantázii stále so sebou. Či už je to klavír, husle, gitara a či krásny hlas, nebojte sa použiť ho a rozdať to čo viete.
Málokto vydrží naučiť sa remeslu hry. Keď zvládnete techniku, môžete sa už len hrať s farbou nástroja, môžete to byť jednoducho vy..
Hudba je pre nás umelcov čosi s čím sme sa zosobášili a je to navždy až kým nás smrť nerozdelí.
Ten okrúhly prsteň sa vám už ligoce na štvrtom prste ľavej ruky.
Pre gitaristov a huslistov je to ten tretí.. :)

štvrtok 1. marca 2018

Cesty..posplietané čiarami na dlani

Môcť mať tak odkráčané všetky cesty a mať ich ako čiary na dlani..
Ako vrásky na čele od údivu.
Ako v blízkosti očí od smiechu.
Vydala som sa teda na jednu cestu o ktorej verím, že mi dodala kúsok inšpirácie.
Francúzsko, šampanské, gastronómia..
Ocitla som sa v Chateau ď Étoges, stodvadsať kilometrov východne od Paríža.Na mieste kde sa na ceste do Strasburgu zastavila i Mária Terézia, Ľudovít štrnásty a Napoleon. 
Z tej prekrásnej francúštiny viem len..
"Merci"
a to jedno slovo mi celkom stačilo. Možno, keď budeme chcieť príliš veľa rozprávať a aj si na niečo posťažovať, zachráni nás práve to jedno slovo "ďakujem", ktoré nás posúva inam. Ku krajším myšlienkam.
Cesta plná šampanského, možno jediná za život.
Je to nápoj, ktorý nám perlí v pohároch pri slávnostných príležitostiach.
Nemusí to však byť slávnosť, aby sme sa mohli slávnostne cítiť.
Môže to byť aj prostá radosť zo života, z poznania, z priateľov.
"Merci"
Niekedy sa oplatí počkať na ten správny ročník.
Nemusíme byť celebrity, aby sme si mohli dopriať tie perlivé bublinky tancujúce v pohári.
Keď už som mala možnosť a aj to šťastie ochutnať, spoznať, prejsť niekoľko pivníc i vinárstiev rada vám sprostredkujem zo svojho pohľadu začiatočníka aspoň niečo, aspoň pár skvelých značiek kam ísť za  šampanským a svoje pocity prenesiem do slov.
Snáď sa mi to podarí, keďže tá vábivá chvíľka bubliniek, čo sa na jazyku rozplynú, prejde dlhým procesom,  nie všetko však vedia skúsení vinári ovplyvninť.
Je v tom jednoducho kus mágie..


streda 28. februára 2018

sny ukryté do fliaš

Druhý deň, po návšteve vinárstiev Champagne Lanson v Remeši, Champagne Belle Epoque Perrier Jouet v mestečku Épernay..
Škrtám zápalkou, aby som si mohla čím skôr zapamätať všetky zážitky cez slová. Najradšej by som písala atramentom na pergament. Možno i myšlienky by boli iné. Pri horiacej sviečke, ktorá mi svojím teplom zohrieva spomienky. Začnem tým, že som dnes po prvýkrát videla majestátnosť katedrály Notre Dame v Remeši. Chlad vysokých stien siahajúcich akoby až k nebu ma vtiahol do celkom iného sveta. I tam horeli sviečky. Rovnaký plameň ako dnes pre mňa a či už sme v katedrále,ktorej múry majú v sebe zapísanú históriu, akú sme nezažili, vieme si ju len predstaviť prostredníctvom poznatkov večer pri sviečke.Je to to isté svetlo a priestor katedrál nám môže naznačiť veľkosť lásky s akou sa na nás pozerá..
Mnoho vecí je pre mňa nových. Pravdu poviem, že niekedy by som rada sedela doma, no cestovať a vidieť toľko krásnej architektúry je predsa len nekonečným zážitkom. Takým bola i návšteva vinárstiev, no jedno ma zvlášť očarilo najmä svojím priestorom.
 V "Perrier Jouet" som videla nádhernú vilu so záhradou v štýle Art Nouveau , až som si s pohárom bubliniek sadla k oknu, k vyšívanému závesu, pozerala do záhrady a po tvári mi začali tiecť slzy. Toľko umenia, farebných chutí, ktoré sa len učím rozoznávať, sa v daný moment chcelo vtesnať do jedného dňa, že inak to byť nemohlo. Viem o šampanskom len málo. Pocitov je však veľa a vďaka tým pár kvapkám, čo som ochutnala viem,že mám rada Brut, nie veľmi suché a odrodu Pinot noir  a staršie ročníky, tie asi aj v živote :) Ak sa však k poháru šampanského pridá veľký kus umenia, či už moderného alebo umenia tých skôr narodených, zostanem jednoducho uveličená.
 Kráčali sme pivnicou, ktorej steny boli kriedovo biele, každá fľaša akoby bola ručne maľovaná. Zrazu sa v jednej uličke rozsvietilo svetlo a priestor dostal celkom inú dimenziu. Pospájané retiazky viseli zo stropu ako stalaktity a odrážali sa vo vodnej hladine. Mohli ste si vybrať ako sa pozriete. Tento výjav sa volal "Last time".
Keď príde to "naposledy" zostaneme asi niekde medzi tým čo je hore a tým čo je dole, budeme mať nadohľad všetky smery .
V tejto krásnej letnej vile bol stôl s maľovanými kvetmi, ktoré rástli vždy keď ste okolo neho prešli. Každé dieťa by sa na vlastné oči presvedčilo, že kúzla existujú. Deti však nepotrebujú šampanské, lež my dospelí, pretože často na tie kúzla zabúdame.
Čo ak pivnice plné fliaš šampanského schovávajú nejaké sny a každá, čo sa otvorí vykúzli ľuďom do myšlienok čosi iné, zvláštne, možno krok v umení, možno krok dopredu. Dôvod na oslavu..na  tú si vždy treba vypiť..
Pohár vody, šampanského, pomarančového džúsu..
Vypime si trochu nehy, snenia,
lásky, pobavenia,
prebudenia sa do sna menom život..prichádza tá chvíľa, už desať rokov je tu s nami naša Fantázia ..






utorok 27. februára 2018

Pozerá sa na mňa zámocká rozprávka

Cítim sa ako v inom svete..Pred peknými fotkami ma akosi predbieha rýchlo unikajúci život a stáva sa, že si radšej vychutnávam očami, než fotoaparátom.
Nuž zostáva mi písať. O malebných uliciach kde akoby čas zastal. V oblasti Francúzska menom Champagne. V ľúbozvučnej Slovenčine, mne srdcu najbližšej, ako návštevníčka cudzej zeme pospájam príbeh jedla, čo na tanieri vyzerá tak krásne. Aj šaty by sa dali zladiť. S tými umeleckými dielami na tanieroch, čo ma ohromili. Cítila som sa na chvíľu ako v nebi. Skúšam sa ponárať aj do neprebádaných vôd v pohári pravého šampanskéo a skúmam chute.. Dýcham, žijem, som. 
Verím, že sa mi podarí urobiť pár fotiek na pamiatku z kaštieľa, kde sa na mňa pozerá rozprávka ako na kráľovnú, keď píšem pár riadkov pri sviečke, starodávnom stole a lampe.
Verím, že pár outfitov z tej mojej módy 
určite nezaškodí.
K šampanskému treba si dať pohár vody
a oslavovať...to, že môžeme po vlastných nohách chodiť
...lietať i keď tie krídla nemáme.
Šťastie sa mi zaplietlo popod nohy..
Keď ako učiteľka na prázdninách okúsim trochu hviezdnej oblohy 
vďaka bublinkám.

piatok 16. februára 2018

Keď každá nota zapadá do partitúry

Noblesa večera, no zároveň i nenútenosť, tanec a zábava.
To sú slová, akoby zaklínadlá, ktorými by som vyjadrila pekný ples konajúci sa vo Svite, na ktorom sme mali česť vystupovať a spríjemniť hosťom atmosféru.
Žiarivá bola hudba pod rukami skvelého klaviristu a ja som si v žltých šatách zaspievala pár tónov zo známych jazzových piesní v podaní nášho slávneho "celosvitového" :) dua Sweet & pepper.
Na reprezentačnom plese našich basketbalistov sme sa tešili potlesku i slovám pochvaly a zároveň si pripomenuli aké je skvelé, že sme práve umelci zo Svitu.
Je to výnimočný pocit.. niekam patriť..
Je to akoby každá nota zapadala do partitúry a možno práve tým, že sme tu, je tak dokonalo harmonická.
Práve ľudia, tí praví a zanietení nech je to v akomkoľvek odvetví, predstavujú domov.
Ten úžasný pocit, že niekam prídete a cítite sa jednoducho dobre.
Je to zadosťučinenie pre našu prácu a rast.
Pretože kvôli vám to vždy zmysel bude mať.
My vám s radosťou cez hudbu vieme dať..
skutočne
srdečne
hudbu, čo je živá,
tú čo tanec v srdci skrýva
v jedinom okamihu..
Duo Sweet& pepper pre vás.
Verím že sa čoskoro uvidíme na ďalšom krásnom podujatí
trebárs..

Aj v malých mestách rastie veľká radosť
aj keď ju niekedy nevidieť tak okázalo.
Melódia pre vás tešila sa na plese počúvaniu
A my sme opäť bližšie k nášmu prianiu..






streda 14. februára 2018

Deň plný lásky..každý deň..

Klop, klop.."Klopal niekto?"
Čosi ma vyrušilo z večerných úvah o tom ako byť spokojným človekom..
Keby tak i tí okolo boli spokojní.
Všetkým by som zo srdca priala krásny vzťah , no ten  vždy taký nebýva.
Často tie naše vyprahnuté brehy len obmýva, niekedy je bezbrehý a aj bez mostov.
Tak ťažký vie byť.
Tlačí ma ten môj v žalúdku ako kameň , praská bublina zamilovaného klišé, srdiečok a lupeňov kvetov. Niektoré fotky párov, zdajú sa akoby odzrkadľovali čistú dokonalosť a keď nahliadneme za úsmevy na perách, za rozžiarenými tvárami skrýva mnoho práce na sebe, odriekanie a nie je vždy na ružiach ustlané.
Komplikovanosť vzťahov. Zauzľuje sa nám to ako klbko z nití. V krátkom okamihu sa zamotávame, rozmotávame, plačeme i smejeme sa ako na hojdačke snažiac sa plniť si svoje rozprávkové sny, keď žijeme v tak tvrdej realite. Občas si aj zúfam a hútam až som  cez to trieskane dvier a hádzania sa o zem prišla na jednu múdrosť, podľa ktorej už mnohí žijú a srdce majú dokorán. V tom mojom je občas prievan, inokedy sú len pootvorené, no keď si to srdce otvorím tak, že zľahka otočím kľúčom zistím,že je to o rozhodnutí z ktorého uhla sa na to pozriem.
Môžem sa pozerať len z negatívnej strany.
Isto je nás takých mnoho.
Nie ste sami.
Vzťah vie byť opradený všeliakými podmienkami,
a aj keď nechceme, tá čierna vrana..
taká sama..
..vie zasiať do dňa mnoho smútkov.
Keď si však vezmem tie nitky osudu do rúk vlastných,
nasadím si ružové okuliare na sny,
začnem sa dívať s úsmevom a prijímať toho ku ktorému sa moja láska priznáva,
aj krákanie rán sa mi pozdáva..
Je zrazu bez pozlátka a to slovo neznie jak ohratá páska.
Klop,klop..

Mám toho muža niekedy dosť a škrípem zubami, že nie je po mojom, že by som všetko chcela inak a HNEĎ, že mi lezú na nervy všetky slová, sľuby.
Často nešetrím slzami, veď sú zdarma,
a po nich sa i uľaví.


Ak
však..
Zistíme kto stojí pri dverách
Prijímeme tú našu polovicu takú aká je, zostane nám láska.
Čistá a nefalšovaná.
Taká, čo sa vie hádať, smútiť, kričať, smiať sa, tešiť, milovať.
Vtedy je to naozaj a bez retušu.
Raz tu aj tak nebudeme a moje meno napísané do snehu na prednom skle auta odfúkne vietor.
Čochvíľa tak i nás..
Nuž prijímam ťa takého aký si.
Otváram dvere v srdci, ďakujem že na ne klopeš.
Každý si zaslúži, aby mu tá láska zostala..a ak odíde nech sa má kam vrátiť.
Kľúč ti nechám pod kvetináčom.

štvrtok 8. februára 2018

Snívanie netreba nechať na potom...

Vzostupy a pády melú sa nám životom 
a my si ho nechávame na potom. 
...Kedy to je?..
Mohlo by byť teraz..

Poslednú dobu nestíham každý nádych nového dňa zachytávať do slov..
Príliš rýchlo sa nám mesiac so slnkom strieda
a aj keď je to chvíľa, už nenalieham.
Čo nám pekné zostane, keď modré z neba len tak nespadne do dlane?
Život rýchlo plynie a mne je dlho bez písania. 
Niekedy však čakať musím, 
..bez naliehania..
Na správny čas, veď ani snežienky ešte nevykukli.

Modré z neba nemám v dlani, môžem však mať čosi pekné na čiapke, baretke, na kabáte či kabelke.
Ručná práca od "LenaMi". Brošňa, ktorá nie je čierno biela, lež vnesie trochu farby do tej sivej a čakať sa bude krajšie na jar.
www.sashe.sk/LenaMi
..























nedeľa 21. januára 2018

Mrazivá noc krištáľov

Mohli by sme sa viac tešiť z prítomného okamihu. Veď máme len ten.
Pomyselná krása krištáľov, odzrkadlila sa vo chvíli nezabudnuteľného večera.
Niesol sa na krásnych šatách dám ako na krídlach čakajúcich na vzlet pri tanci. 
Každá popoluška by si to mala dopriať. 
Skúste o rok prísť, tento ples je ten pravý. 
Ak neviete kde, zamierte so svojím kočom do hotela Residence na Donovaly
.. užívať tú chvíľu..
 I príprava môže mať svoje kúzlo.Účes, obliekanie šiat. 
Vždy som zbožňovala šušťanie nariasenej látky na sukni. akoby som sa prostredníctvom saténu zmenila na motýľa.

Najkrajší začiatok ako vykročiť do nového roka s naozajstnou noblesou, je zastaviť realitu a preniesť sa inam. Do mrazivého kráľovstva, kde sa o vás postarajú ako o urodzené panstvo a vy zrazu zabudnete na tie občasné vrtochy alebo typické plesové porovnávanie. 
Nehľadíte na iných kto má akú róbu alebo kto sa kedy podkol o vlečku. 
Ak sa čosi také podarí, je to skladba dokonalej harmónie pod taktovkou zanietených organizátorov.
Tuším,že to boli dve krásne dámy toho večera. Pani riaditeľka a pani majiteľka hotela. 
Svojou prítomnosťou a šarmom sa postarali o výbornú atmosféru.

Úsmevným momentom bolo, keď si páni v oblekoch spontánne zmysleli, že si pri barovom pulte osviežia hrdlo a tak ich tam stálo v rade asi pätnásť.Nuž obrázok ako  vystrihnutý z filmu.
 Bolo mi ľúto, že čas tak rýchlo plynie. Veď aj by nie, keď nám do tanca hrala skvelá kapela Ľudo Kuruc band a večerom nás sprevádzala skvostná Marcela Molnárová.
Umenie šéfkuchára bolo poéziou.

 Každý kto bol na tomto kúzelnom bále sa sa dosýta  zabavil, potešil svoje zmysly. 
Úplne som zabudla na reálny svet. 
Ten čas bol jednoducho vyňatý z konceptu bežného života a vy ste sa mohli cítiť  tak, akoby ste sa práve zamilovali. 
Takáto plesová atmosféra je jednoducho len tam. 
Chce to talent pripraviť taký skvostný večer. 
Už sa nesmierne teším na ďalší rok, kedy budem môcť vychutnať ten prítomný okamih.. 
Osláviť krásu.

Mrazivá noc krištáľov sa sa podpísala spokojnosťou do nevšedných spomienok, kedy sme sa mohli cítiť inak, rozprávkovo.
Aj o pár rokov si budem skladať celú krištáľovú mozaiku z pár chvíľ na jednom bále, kde som pretancovala črievičky.

Krištáľ ako vzácna radosť..
môcť tak ten čas zastaviť mrazom,
a všetko by sa premenilo razom
na sen..

utorok 16. januára 2018

Benefičný koncert

Každý deň si čosi prajeme a ja si niekedy prajem celkom obyčajné veci.
Tvorivosť, čo nám ľuďom svedčí.
Možno i trochu pokoja a šťastia, ak sa môžeme zastaviť na kus reči.
Stáva sa mi, že cez noc spím a cez deň bdiem vo svojich snoch.
O bohatstve zdravia,ktorého máme priehrštia mnohí.
Dlhá cesta životom sa kľukatí a niekedy je na nej daždivo.
Ponad rieky však vieme stavať mosty.
Vieme si pomáhať.
Kameň po kameni dláždiť cestu hrboľatú.
Fantázia prispela kúskom seba.
Sme radi, že sme mohli a, že i vy ostatní ste pomohli,
Pre lepší a krajší život jednej statočnej dušičky, ktorá môže o to väčšmi rozžiariť tento svet.


pondelok 15. januára 2018

Scenár..Na Fantáziu, 10. výročie

1.na úplný začiatok Orchester: R.Strauss - Valčík

prvá druhá tretia štvrtá piata ( 5 prštekov na ruke)

Š: Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať,
rolnička mu zvoní
v kráľovskom nádvorí.
Kráľovná moja, akú že to máte dnes náladu? Zahrám vám alebo zaspievam? Veď v našom kráľovstve je tak dobre a ako krásne nám tí muzikanti hrajú, ten Straussov valčík sa im skutočne vydaril, no nezatancujeme si? aj hostia prišli. No kdeže ste, veď treba kraľovať. Kráľovná asi sedí na tróne..spl.. K:"Už idem."  Ja som si len čítala ( vykotúľa sa toaletný papier) kráľovský spis. Bolo by treba vyhodnotiť desať rokov kraľovania.. Chcela by som utíšiť svoju zvedavosť a zistiť aké kráľovné tu boli predomnou, ..ako by sme potom mohli kraľovať bez poznatkov, Treba našich poddaných dovzdelať a naučiť sa čosi o minulosti nášho kráľovstva..a samozrejme ja by som sa chcela stať tou najlepšou kráľovnou..
K: "No povedz mi,ktože je najkrajšia a najlepšia kráľovná vo Fantázii?"
Š:  "Mňa sa nepýtajte, veď to sama viete, a ak nie opýtajte sa zrkadla."
K: máš pravdu, môžeš ho zapnúť. Máme predsa novú dobu a zrkadlo s odrazom vo fool hd.
K: Ách tokraľovanie sa mi páči...
No ale prečo to nefunguje mám z toho migrénu.
A vieš čo? dám si radšej čaj, kým sa pustím do klincovania. Tedaá bilancovania.
Najradšej si vychutnávam šálku čaju v úplnom tichu......(šašo si pustí spoza svojho pultu na miešanie nápojov  drum and bass)... myslím v tichu...." no konečne.."

2. Šípkový čaj - taneč. ch.

K: "Ten čaj bol veľmi chutný..odkiaľ že to bol? Zo Svitu? teda. skutočný elixír."
(Zvučka zrkadla)
"aaaa už sa to zaplo."
Š: "Zrkadlo bolo treba prepojiť s kronikou cez "modrý zub" (blue tooth)
To som zvedavá ako vládli tie kráľovné a králi.. (listujem v kronike..)
 K: "Rada by som sa totiž pozrela, aby som zistila že za posledných desať rokov som najlepšou kráľovnou  v tomto zámku postavenom na vode."
Š: no milá kráľovná nuž sa pozrite
K: "Som zvedavá"
Š:    "ako to bolo od začiatku .."
Môžem dobre kraľovať len ak budem vedieť.. (kráľovná je  premotivovaná)
Š: Milá kráľovná. Na začiatku bolo jedno veľké nadšenie..
K: Kráľovná Jednotka Lucia "Na Luciu s Fantáziou, ooó veľký potlesk za snahu. Lucia znamená svetlo.. Svetielko jednej myšlienky o spestrení sveta v ktorom by to nebolo len čiernobiele..a tak vznikol tento zámok, toto kráľovstvo, vďaka ktorému je svet i život krajší. Svetlo, teda oheň, voda, Vzduch  ..Veď to tu už bolo..Kráľovná šestka a  Zem menom láska
Šašo namiešal nápoj (z kt. by sa mohlo pariť)
Š: "ááá už sa to nesieee"

3. Air Orchester

Nádhera, to som nevedela, že tie kráľovné boli také úspešné
ááá tu je to. Kráľovná ... (zvonenie telefónu)
Tak ale to nemyslíte vážne že niekomu tu zvoní mobil. Tá prekrásna hudba sa nesie celým priestorom a niekto tu má zapnutý mobil a s takým zvonením
to si nemôžete len tak sadnúť a vychutnať si nápoj?.. a....prepáčte to je môj..
(prechádza cez javisko Miruška s vozíkom)
Miruška by mohla povedať reklamný skeč napríklad .. "stiahnite si novú aplikáciu retro emoji
už od dvoch eur...(ako na trhu)  aj jej by mohol zazvoniť mobil..že niečo vybavuje)

4. Emotikony

To je teda uletené. uletené nuž ako tá kráľovná , ktorá si splnila sen a stala sa letuškou.Pripútajte sa prosím. Šašo, a nie si ty tak náhodou môj vymyslený šašo z detstva? Ako tak pozerám, kraľovali tu zatiaľ všeliake kráľovné ale ja nie som tá najlepšia. Ty tu všeličo miešaš, ale namiešaj mi niečo podľa toho starého receptu, vďaka ktorému by som kraľovala tak, že sa tu stane ten najväščí progres..No lenže jedna ingrediencia tu chýba, nemôžem ju prečítať(starý recept) vo fľaštičke
Šašo: "Nič sa nebojte, Molekulárna substancia týchto dvoch zložiek spôsobí, že sa prenesiete do minulosti a spoločne zistíme aká prísada sa mieša do najlepšieho kraľovania ..
vypijeme substnciu molekulárnych zlúčenín a zmenšíme sa na malé bábky v divadielku
takže my sme sa namiesto prenesenia do minulosti zmenšili ? Zase si to domotal..to nebola tá správna prísada ! zamotáš čo sa len dá..
Čo s tým urobíme ďalej..?
radšej mi pohár vody nalej
kto teraz ťahá za tieto nitky
nechcem žiť takýto život bábky..plytký
a ešte aj byť z dreva
ešte ma prihodia do nejakej pece
šašo veď toto nechcem!
Š: ale veď bábkové divadielko nie je zlé,
aha všetko sa tu smie
robiť otočku,spievať, tancovať
na plné hrdlo sa smiať
i v nevhodnej chvíli
bez predsudkov
ako bábky
byť z dreva
a život nie je krátky
kým nás niekto neuloži do skrine
bábkar nám vdýchne charakter
a nemusíme mať vlastnú hlavu
zaťažovať sa myšlienkami
len poslúchať nitky zhora
život v menšom
a už nebudete žiadnym terčom kritiky
ani kraľovať netreba, nato sú tu iní, ktorí robia divy
šašo spieva
Kráľovná bábka
žila si bez pozlátka..
K: " šašo" ale tak toto snáď nemyslíš vážne!

5. Grieg (Mountain)

Š: "No dobre..možno by bolo lepšie preniesť sa niekam inam.. mali by sme sa "heknúť" do normálnej veľkosti."
K:nechcem byť do konca kraľovania ako takáto bábka..Ja za to nemôžem..tú správnu prísadu sme ešte nenašli.
Š: "A čo tak skúsiť nejakých "itečkarov" takých čo chodia v kravate. vieš.. s kufríkmi. Možno by nám pomohli nájsť tú správnu ingredienciu..Oni sú istotne sčítaní.." a možno nám poradia ako sa dostať z tejto bábkovej šlamastiky.

6. Kravaťáci tan. ch.

Tak to by sme mali. Ja si cítim ruky, nohy aj hlavu, jeeej dá sa mi aj rozmýšľať. Pozriem sa teda ďalej, čo odzrkadlí naša múdra kniha o kráľovnách predomnou.
Š: " Ach. do tej minulosti by sme sa nejako mali dostať. Už sa to varí a mieša..
 K: "No niečo tam namixuj.." ( strih, a šašo je zrazu dj a mieša si svoju muziku..)
Nemyslím hudbu.. ja by som si najradšej namiešala tie najkrajšie vône medovníkových perníčkov ako to bolo u kráľovnej (Trojky) Dorotky rozprávkovej.. ( Tajomstvá medových vôní)

7. Sweet jam tanečná ch.

Tancujeme polku, raz dva tri dva dva tri, šašo kráľovnej stúpi na nohu.."au"
K: "počkajte namiešam vám na to odvar.. Zmiešame pár nôt v D dur, pridáme na začiatok husľový kľúč, jednu partitúru v celku bez delenia na úvod jadro a záver a aaaa hotovoo." ( nápoj má čundú zelenú farbu) no určite ..tak toto vypijem a zmením sa na žabu..si si istý že si tam dal tú správnu ingredienciu?
( kráľovná sa zmení  na mačku) "mňááu"
8. Detská polka
nebojte sa kráľovná, ( ...Šašo zhrozený, že dostane padáka z kráľovstva, prestrašený výraz)
K: "..vyzeráte ako tá mačička z pôjdu starej mamy..z kráľovstva ilúzie, kde bolo všetko ako hra..no spomínate si na tú Inšpiráciu, mala taký dlhý závoj.. berte to ako hru, veď mačací život nie je zlý. Sem tam si ulovíte nejakú tú myšku, no čo...dajte si medovníček"
9. Perníčky z formičky
K:  (čaká šaša s váľkom v ruke.)
Š: "Kráľovná nebojte sa. Namiešam vám niečo.. Nervový čaj, dobý na nervy a stres
už sa to miešáá"
Kráľovná prichádza k šašovi nahnevaná, podá jej čaj, kráľovná sa hneď upokojí, usmieva sa.
Š: " Tak to sa mi podarilo,ten čaj, ale ktorú správnu ingredienciu som tam dal? zas som to pomotal.
To by bolo krásne. tento čaj by som dal vypiť aj obrom..tým veľkým bielym mrakom, čo sa nad nami vznášajú, a keď by začalo pršať, jednoducho by namiesto dažďa pršal tento nervový čaj, a neboli by na svete vojny. Každý by sa usmieval, dal si ráno raňajky, a od hladu a nervozity by na svete neboli žiadne konflikty, na takýto dážď si vezmem tento dáždnik ( len konštrukcia dáždnika)
alebo by to mohla byť..
anténa na kontakt s mimozemskými civilizáciami..
(šašo odtancuje do zákulisia.)
10. Tanečná choreografia Prichádzajúci
K: "Už mi ten čaj vyprchal.. ale máš pravdu. mali by sme byť na seba dobrý.
môžeme si namiešať v trojštvrťovom takte nejaký ten menuet"
11. Orchester, menuet
K: "No dobre ale toto ma už nudí je to také do okola do kruhu, veď ja všade vidím kruhy, kruh kvintový, kvartový, hudobný krúžok,  olympíjske kruhy, ale veď kráľovstvo nie je len taký krúžok,kraľujú tu kráľovné.v tomto období kraľovania som tu je a budeme sa učiť. pretože vzdelanie je dôležité, Kvintový  a kvartový kruh sa skladá z durových a mol. stupníc s krížikami a béčkami..no to bude ale kríž.(doplniť presnú definíciu) šašo podá kráľovnej nápoj a tá sa premení  na Nema
( ako v Zem Fantázia na obzore)
K: "Táto farba vám skutočne lepšie pristane k farbe vašich šiat, je taká oranžovo pozitívna
Pamätáte keď naše kráľovstvo obkľúčili piráti?"
(kráľovná sa zmení  tak, že bude stáť pri opone a jednoducho sa schová a vyhodí zo zákulisia rybu)
(po prípade tam môže byť čierny paravan)

12. Tanečná choreografia Makeba
(šašo môže urobiť nejaký predel) "Tak to je teda divočina"
13. Divočina
No keď si nenájdem miesto na zemi, nájdem si ho vo vode.....vo vode..všetko vie byť pomotané, no skúsme byť ako ryby vo vode, ísť s prúdom,(sme na jednej lodi)...ak nenájdeme tú správnu ingredienciu nikdy sa nestanem dobrou kráľovnou.....čo som to vravela s tou vodou?
Š: (ide do predu na javisko a divákom zašepká) "možno netreba špeciálnu ingredienciu a ani správny nápoj, na dobré kraľovanie stačí dobré srdce a kus naozajstného človečieho šťastia"
K: "Znova sa mi to pomiešalo, treba jednoducho nájsť tú 13. komnatu, ako vtedy pamätáš
tá filmová kráľovná a jej sestra,
Š: "taá vám bola veľmi podobná"
Voda, voda ale čo ak treba nájsť najskôr  to miesto na zemi?
14. Miesto na zemi.
K: "Zatancujme si radšej, nemiešajme jedno cez druhé.. síce aj sny vzniknú zmiešaním rôznych pocitov počas dňa, všetky emócie sa zmiešajú a sú z toho naozaj všakovaké zaujímavosti, ako keď sa kráľovstvo zmenilo na továreň na sny, veď nemusíme mať kráľovstvo, továreň sa mi páči viac, to je také produktívne, bol v nej pán riaditeľ, a počúvaj a ty ...ty sa mi akosi príliš podobáš na toho pána riaditeľa"
Š: áno...bol som riaditeľom, no splnil som si sen, a prenechal miesto svojim asistentom a stal som sa radšej tvojim kráľovským šašom, nemusím toľko rozmýšľať a užívam si vtipný život..
môžem byť riaditeľom, šašom, čímkoľvek, a teraz budem tanečníkom. smiem prosiť?
15. Boccerini Menuet
kráľovná s gitarou a šašo vedľa nej, sedia na lavičke
Rózvíej se poupátko, nejkrásnejší z kvietú, od rána až do noci.. šedim sebe na lavočku na lavočku so sfrajirku u naším párku .....
lávky lavice lavičky, je krásne keď máme s kým sedieť.
(počas celého koncertu by som chcela, aby sme pôsobili na ľudí vtipne a aby sa smiali)
aj na mesiaci by som mal lavičku, keby som tam sedel s vami moja kráľovná.aj na streche, ste ako hviezda čo spadla z neba,
ako za mesačnej noci
16. Lavička, tanečná choreog.
na konci:
Tú správnu ingred. sme mali stále pred očami. veď je to voda..namiešame si v miešačke najlepší nápoj a bude to voda z nevyčerpateľnej studne nápadov, inšpirácie, voda zo studne Fantázia, voda na mlyn tajných snov, voda, ktorá osvieži všedný deň, napite sa a do dna..
(na pódium príde veľká rekvizita miešačka)

Tak na toto miesto na zemi si musím pripiť, alebo sa pôjdem rovno pásť, ako jedna kráľovná...., to bola taká krava .. :)

Koniec..
Š: Kráľovná nemusíš neustále hľadať a porovnávať sa s inými kráľovnami, nehľadaj večne liek na niečo,na bolesť hlavy alebo na úspech všetko čo potrebuješ už máš v sebe. Tá základná ingrediencia je voda.Veď i človek sa skladá z 96 percent vody. Kedykoľvek môžeš čerpať zo svojej vlastnej fantázie a z vody si namiešať čo len budeš chcieť, veď vďaka fantázii je svet krajší a aj ten náš svit, veď škola fantázia je už celých desať rokov ako voda na mlyn všetkých talentov.
K: Máš pravdu, a všetci tí, ktorí na to zabudli, nech si odpijú z malej fľaštičky, nie nebojte sa nie je tam pálenka, je tam obyčajná voda..alebo nie? možno je dúhová, stačí sa len inak pozerať. Primiešať si štipku splneného sna do každého dňa ,vďaka Fantázii....
alebo to môže byť jednoducho crazy !!!
17. choreografia crazy drinks..




















         

sobota 6. januára 2018

Šaty z ľanu

Splnila sa mi túžba po šatách. Sú darčekom, ktorý mi bude pripomínať tieto Vianoce. Ich "naozajstnosť", že tie pekné dni boli.
 Nosiť dnes ľanové šaty je netradičné a pritom tak podčiarkujú naše pravé tradície. Dnes je to sviatok, obliecť si šaty z ľanu. Je to nesmierne príjemná látka. Nemá nič spoločné s obchodnými centrami, s rýchlym nakupovaním, s konzumným spôsobom terajšieho života. Keď si ich oblečiem cítim sa inak. Som hrdá na to kým som, na svoje korene. Navyše, ak sú také skvostné šaty aj ručne ušité je to jedna rozprávka a napadlo mi, či sa v nich nemám aj vydávať :)
Možno k nim chýbajú len kvety do vlasov...

Kvety, spev, slnko i dážď padajúci na zem..
Bosé nohy, lúka, možno sen..
kráčajúc za šťastím smiem
do posledného dychu
venovať úsmev ránu
a k tomu..
jedny šaty z ľanu...

Pre tento pocit, ak máte radi inakosť, píšem vám sem kontakt na jednu šikovnú pani, čo takto čaruje..
Snáď sa mi podarí aj ich krajšie odfotiť. Na lúke medzi kvetmi.
Mám už také šaty dvoje. Tie krajšie sú mi darom a tie staršie sa mi nalepili na ruku v "second hande"
upravila mi ich naša dvorná krajčírka z Fantázie, tak aj z nich sa teším.
Veď nech nám tieto krásne veľké maličkosti spríjemňujú dni.



piatok 5. januára 2018

Rozprávky z Fantázie, Zem menom Láska

Nad oblakmi v zámku, kde sa Svetlo a Tma vždy vrátili po svojich potulkách krajinou, stretli sa Vietor, Voda, Oheň a Čas.
"Čo len budeme robiť so svetom? Veď matka Zem už nevládze niesť všetky tie ľudské výmysly modernej doby a to znečistenie.
"Obávam sa, že naša planéta to ďalej takto nevydrží."
"Musíme niečo podniknúť"
"Ľudia by sa nemali tak nevšímavo správať"
"Hádajú sa a vedú medzi sebou vojny"
 Prekrikovali sa horlivo jeden cez druhého.
"Prifúknem na ľudí veľký mrak" Povedal Vietor. "Ja im tak zaprším!"hlesla Voda,
"že im už na nič nezostane čas" Zahlásil čas
"Ale nie" prerušil ich Oheň. "Mohli by sme sa tu hádať kým by sa aj stokrát vystriedal deň s nocou. Mali by sme vymyslieť iný spôsob ako ľuďom ukázať lepší spôsob ich žitia. Veď už od nepamäti rozdúchavam plamienky aj v ich srdciach a zažínam iskru, nejedna už preskočila, keď sa plameň lásky medzi ľuďmi rozhorel.Verím, že ešte nevyhasol.
"Tak teda rozfúkajme plameň" fúkol vietor. Voda a Čas len pritakali. Aj oni chceli dať ľuďom šancu a radi by pomohli Matke, ktorá všetkých nesie na svojich pleciach. Veď je to naša Stará mama. A ako sa to na "obrovitánsku" guľu patrí, istotne je v jej horúcom srdci vôľa niesť nás všetkých nekonečným vesmírom.
Nuž tak sa Vietor, Voda, Oheň a Čas rozhodli, že na seba vezmú ľudskú podobu.
"Ale dám si na hlavu veľký klobúk, tie sa mi vždy páčili. Aspoň taký veľký ako ciferník na veži a vezmem si hodinky. Aspoň troje" Riekol čas.
"Ja si chcem obliecť krásne šaty farby mora zdobené perlami" Povzdychla si voda, ktorá bola odjakživa romantickou dušou"
"A ja budem mať červené vlasy učesané na "pankáča" povedal oheň
"Ja sa teda rozhodne česať nebudem" zakašľal Vietor, ktorý už dlhšiu dobu nosí šál, pretože ho škriabe v krku zo znečisteného ovzdušia.
To však našim štyrom kamarátom nezabránilo, aby predsa len prišli medzi ľudí vo svojej ľudskej podobe.
Zrazu sa zablyslo ako pred búrkou a i zahrmelo.. Vietor zo vzdušného zámku  prichádzal k ľuďom a pritom takto hvízdal.
"Dúcham svetom fúkam letom,
vzduch sa víri veď som vietor,
odfúknuté čiapky, klobúky,
rozsypem aj kvety na lúky.
Fúkam jarou výskam zimou,
slabý som no prekvapím aj svojou silou.
Však choroba, kašeľ trápi ma.
Kvôli prachu masku nosím, i šál sivý a teraz každý vlások sa mi kriví"
 Voda zdvihla svoje vlny do výšin, no keď sa premenila na človeka, preľakla sa.
"Kde sú moje rybyčky?
Kde sa schovali?
 Kam sa podeli?
Vari len neplávajú hore pupkom.
"Au, zlomila som si necht o svoje briežky.
Veď počkajte, keď pošlem dážď na všetky vaše striešky.
Voda je búrlivá a zároveň aj nie..
Keď pozrieš sa na hladinu
zrkadlo sa v ňom skvie.
Trblietavá sťa diamant v kvapkách rosy
keď matka zem o kúsok vlahy prosí.
Sestra moja modrá planéta
i oceán túto farbu nosí.
Pomôž, poraď čo urobiť mám
keď špinavá ropa zo všetkých strán
hubí všetky tvory žijúce.
Aké budú moje dni budúce?
Na koni, čiernom ako uhoľ, pricválal k ľuďom aj Oheň.
Poza hory, poza lesy, praská drevo akési.
Rozblčaný oheň, takú silu mám
keď všetko na popol premieňam.
Nezastaví ma už voda.
Kto mi pomocnú ruku podá?
Keď chcem hriať, aj byť mocný
v ľudských krboch toľko pocty
a namiesto toho chcú odomňa výbušniny.
Neustále svoju nádej živím.

Ako Vietor tak i Oheň
aj ľudia majú svoje chyby" Chlácholil Oheň Vietor.
"Ach vietor, ty mi tak rozumieš
kiež tancom potešiť ma smieš."
"Á čo tam vaše chyby. ja vám ukážem svoje divy"
zažblnkala voda a hneď sa aj pustila hrať na svojom novom pozemskom klavíry.
Ktovie čím to bolo, či veršom alebo tancom Vetra s Ohňom, či tým veľkolepým príchodom nebezkých živlov medzi ľudí, no zrazu sa okolo nich zhŕkli deti.

"Je mi smutno"..povedali."mne sa takáto Zem nepáči"
"poďme si ju premaľovať" Len to by sme museli mať zázračné farbičky. Modrú ako voda, zelenú k farbe vetra, žltou predĺžime slnečné dni a červená bude patriť ohňu.
Dáme vám také farbičky ale to pomôže len vymaľovať planétu na obrázku.Takto skutočnú matku zem nevyliečime.

Keď Vietor, Voda, Oheň a Čas prišli do sveta ľudí, nečakali že sa im naskytne taký smutný pohľad. Vietor síce kašľal aj predtým, oheň tiež občas slabým plameňom plápolal. Voda však bola veľmi prekvapená, kam sa mohli podieť všetky tie pestrofarebné morské ryby. Oceán bol znečistený a namiesto morských medúz vo vode plávali sáčky.
Aj Čas bol prestrašený. "Veď naša Zem má predsa meno Láska" no teraz vidíme, že neplače len matka Zem, ale plačú všetky matky a ich slzy vytvárajú potôčiky, v ktorých je ukrytá malá nádej na život ich synov odchádzajúcich do vojny.
"Všetky tie slzy vlievajú sa do oceánu a ten sa krúti, víri, sú v ňom počas noci všetky smutné víly.
Vidím, že už ani tie moje perly na šatách nie sú také lesklé ako predtým."rozmýšľala nahlas voda.
"Neboj sa, veď každý smútok zahojí Čas."
Oceán nám pomôže. Rozptýli smútok vo svojich veľkých tmavých vlnách plných zabudnutia.
Na jeden ponor by sme mohli zabudnúť na všetky starosti
"Tak to teda nie" zahlásil oheň. "Na to sme tu predsa neprišli. Chceme ľuďom pomôcť a hlavne našej planéte. Musíme začať hľadať riešenia. Nebude to teda rozbúrený oceán, čo našej planéte pomôže.
Čas sa však začal strácať..
Strácam sa ..strácam sa na dne morí
Strácam sa v hlbinách
Strácam sa v myšlienkach ľudí, keď sa ponáhľajú..
Zažívam to teraz z ich pohľadu a ani troje hodiniek mi nestačí.
čo urobíme, keď aj čas sa zamračí..?

Tikám..raz sa ti zdá, že pomaly, inokedy rýchlo
však nikdy sa nezastavím, odoberám každému spravodlivo.
Tak váž si život.
Každý krok jak tlkot času.
Tikám, veď mi aj tak neutečieš.
A ja ako vietor, oheň, voda šepcem..
Tlkotom srdca do uší,
keď príde koniec, to netušíš.
No keď srdce bolí ťa
nenútene rany ti pofúkam.
Tak vrav čo ťa bolí..

priateľka Vodička. Čo sa deje? Vari len nemáš červeň na líčka..
"Hanbím sa"
Ale veď sa neboj. Pomôžeme ti. A tak Čas premýšľal až kým nevymyslel..
Máme tu predsa pomocníkov na smeti. Čó? Pýtali sa začudovane ostatní kamaráti.
Úbohá Vodička bola taká znečistená, že sa hanbila aj ukázať sa pred deťmi. Jej krásne šaty farby oceánu boli celé zafúľané.
Čas však prišiel na jeden nápad. Mohli by sme predsa len použiť naše čarovn farbičky.
Vymyslíme tri špeciálne nádoby na triedenie odpadu. Ľudia by mohli začať triediť, následne recyklovať, a naša planéta nebude taká zahádzaná smením
To je úžasný nápad.
Prebytočný papier by som mohol spáliť na popol
A ja ho rozfúkam po poliach a malé čiastočky sa rozplynú a zmiznú v povetrí
Vodička sa prestala hanbiť a spolu s Vetrom sa prišla bližšie pozrieť na tri špeciálne nádobky. Jedna bola žltá, druhá modrá a tretia zelená. Plasťáčik..
Žeby sme si tú našu planétu skutočne vymaľovali? Možno sa nám bude naozaj viac páčiť. Vietor sa rozhodol, že zafúka listy papiera do smetného koša, ktorý by mohol mať žltú farbu. Naši kamaráti mu dali meno Plasťáčik....