sobota 4. novembra 2017

ženy..

Čo dáva ženám to svetlo do života..v každom dni..Občas sú moje dni také, že ich celé preplačem.. Kto však povedal, že je to zakázané? Nie nie je..len to naše ženstvo je dnes potláčané honbou za úspechom, za prácou, možno akejsi čudnej potrebe podobať sa mužom..Tou nezávislosťou a sebestačnosťou.. Dovolili sme si niekedy byť skutočne ženami?. Tak naozaj..Osláviť tú svoju nespútanosť i radosť z toho ako sa v nás vystriedajú štyri ročné obdobia počas mesiaca..Stalo sa mi čosi, že som tú ženu v sebe prestala počúvať. Myslím na prácu na to všetko čo mi treba urobiť, na čo sa pripraviť, koľko skladieb sa naučiť na vystúpenie a podobne. Potom zrazu zafúka vietor a lámem sa ako steblo trávy, čo namiesto k slnku skláňa sa k zemi..a čomu sa klania? Rozumu, povinnostiam a práci?

 Srdce tak veľmi tuší. sníva a chce sa tešiť..
nechce už počuť veľa rečí.
Len pohladiť..
Len to môže všetko napraviť..
..pozliepať..
 duša ženy môže sa pozviechať..
Keď skutočne dovolí si byť naozaj ženou..
Možno vtedy i muži..začnú byť mužmi..

Pritrafila sa mi dnes do myšlienok takáto úvaha..Venovaná všetkým ženám i mužom, aby svoje srdce počúvali. Nedávno som bola naplnená krásnou chvíľou strávenou s úžasnými ženami. Máme to len my. Ten zvonivý smiech, džavot a keď všetky radostne rozprávame naraz, znie to ako v kurníku. Asi i preto mám rada hydinu :) nechcem však ženy porovnávať k sliepkam, božechráň. Chcem nám len pripomenúť že aj my sme živé bytosti, že potrebujeme výbeh, slobodu, zo všetkého najviac chceme byť milované. Zo spontánnej návštevy kvetinárstva, vzniklo jedno "preddušičkové" stretnutie a také už veru dávno nebolo..  Milé, krásne ženy a bohyne. Stretávajte sa so svojimi priateľkami. Každé a jedno vypočutie svojho srdca pomáha k rastu......našich krídel.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára