štvrtok 30. novembra 2017

Jeseň vystriedala zima a vy sa môžete tešiť na decembrové koncerty s Fantáziou

Zima nám už zavítala v celej svojej bielej paráde, no spomeňme si na jeden jesenný koncert hudobného oddelenia. Vietor, ktorý dnes sfukoval sneh zo striech v malom meste pod Tatrami, len nedávno jesenné tóny privial do domu kultúry. Prvý koncert hudobného oddelenia  bol  pozdrav farebným listom., ktoré dnes vystriedala biela perina. Rôznofarebné zvuky hudobných nástrojov potešili jeden štvrtkový podvečer a s ním všetkých priateľov hudby, ktorí nás prišli podporiť.
Sadnúť si a počúvať..To je pohladenie pre dušu, ktorého sa nám dostáva pomenej v tak hlučnom svete.
Ak chcete mať myšlienky krajšie.. iné
vstúpte k nám do Fantázie.

nedeľa 19. novembra 2017

V reštaurácii Monarch.. Praha

Keď doznie potlesk, srdce sa mi naplní..
Vtedy viem, že nie je márne žiť umením..
Aj keď toľkokrát je to ťažký chlebík, 
no bez toho stalo by sa mi..že mohla by som nebyť..
nežiť..


Čosi v danom okamihu a v tej chvíli prežiarilo mi dušu a bola som  šťastná, že mám hlas.. Tak veľmi som si užila ten dar..Len ho rozdať do sveta..
Keď môžem pre vás hrať i spievať cítim sa ako kráľovná..ako z monarchie..akoby mi v žilách prúdila modrá krv a my všetci sme takí mohli byť v reštaurácii Monarch. Výborné jedlá,vína a i kniha, ktorú prečítate na jeden dúšok,bola v ten večer pokrstená. Nové piesne..ich slová zaplnili ten krásny priestor. Tóny sa odrazili  od stien a spôsobili  radosť, čo tak narástla.. 
Magický večer, ktorý verím že sa zopakuje. Večer, ktorého prítomnosť ma obdarila šťastím, že môžem žiťa spievať
..zohrievať
..aby mal život svoju dynamiku..
bez ostychu..
Venovať melódiu nádychu..
To je chvíľa plná prepychu..
Akí sme len bohatí. Aká monarchia a rod vín..hudby..
Plnia sa túžby..
Venujme čas. Inšpirácii a snom.
Súznieť môžeme. 
Chuťou, hudbou, slovom, jedlom,prostredím.
Vtedy uverím, 
že žijem..tak naozaj.
Nesúdim, nekritizujem.
Nechám len prejaviť to čaro okamihu, čo chodí na návštevu častejšie než doteraz.

Ďakujem za nezabudnuteľný večer. Za ľudí, ktorí sa skutočne snažia robiť veci čo najlepšie. Či už to bolo výborné jedlo reštaurácie Monarch, ktorú istotne navštívte, ak budete v Prahe, alebo to bola jednoducho láska vína k hudbe.  Nedá sa odolať. A tak sme opäť hrali. K vínam, čo ste ochutnávali a umenie sa zhmotnilo do reality. Ak nevieme ako hrať, otvoríme si noty. Ak neviete ktoré víno ochutnať, otvorte si knižku, tentokrát s elegantným bordovým obalom Sprievdoca vínami Slovenska od Vladimíra Hronského. Nie je hriech naučiť sa ovládať i hru  znamenitých chutí. Nuž do všeobecného vzdelania by sa patrilo poznať tóny stupnice. I tá  vinárska má svoju špecifickú melódiu. Zvoní, keď zazvonia poháre. Zvonia len keď sú dva. Jeden o druhý s človekom , čo je blízky.
Len jeden pohár k úsmevu..
pre nás ľudí..
nemusíme súdiť.. 
Stačí len hrať a počúvať.. 
pieseň okamihov.

streda 15. novembra 2017

Večer v Café Provence

Malá oslava v utorok..Letí ten čas a tak treba sláviť. Aspoň chvíľu... 
Pri dobrom víne a jedle, v kúzelnom prostredí Provance café v Levoči. 
Zájsť do tejto malej kaviarničky nie je nikdy krok vedľa, pretože prídete tam, kde je kvalita. 
Či už je to koláčik, káva alebo pohár vína.. 
Zmysly sa potešia, 
keď si ktosi zmyslí.. 
Osláviť všedný večer napríklad aj takou ochutnávkou. 
Život je krajší s miestami ako je  Provance café. 
Bez vône  kávy a bez vína..
mohol by nás svet omínať..

sobota 4. novembra 2017

ženy..

Čo dáva ženám to svetlo do života..v každom dni..Občas sú moje dni také, že ich celé preplačem.. Kto však povedal, že je to zakázané? Nie nie je..len to naše ženstvo je dnes potláčané honbou za úspechom, za prácou, možno akejsi čudnej potrebe podobať sa mužom..Tou nezávislosťou a sebestačnosťou.. Dovolili sme si niekedy byť skutočne ženami?. Tak naozaj..Osláviť tú svoju nespútanosť i radosť z toho ako sa v nás vystriedajú štyri ročné obdobia počas mesiaca..Stalo sa mi čosi, že som tú ženu v sebe prestala počúvať. Myslím na prácu na to všetko čo mi treba urobiť, na čo sa pripraviť, koľko skladieb sa naučiť na vystúpenie a podobne. Potom zrazu zafúka vietor a lámem sa ako steblo trávy, čo namiesto k slnku skláňa sa k zemi..a čomu sa klania? Rozumu, povinnostiam a práci?

 Srdce tak veľmi tuší. sníva a chce sa tešiť..
nechce už počuť veľa rečí.
Len pohladiť..
Len to môže všetko napraviť..
..pozliepať..
 duša ženy môže sa pozviechať..
Keď skutočne dovolí si byť naozaj ženou..
Možno vtedy i muži..začnú byť mužmi..

Pritrafila sa mi dnes do myšlienok takáto úvaha..Venovaná všetkým ženám i mužom, aby svoje srdce počúvali. Nedávno som bola naplnená krásnou chvíľou strávenou s úžasnými ženami. Máme to len my. Ten zvonivý smiech, džavot a keď všetky radostne rozprávame naraz, znie to ako v kurníku. Asi i preto mám rada hydinu :) nechcem však ženy porovnávať k sliepkam, božechráň. Chcem nám len pripomenúť že aj my sme živé bytosti, že potrebujeme výbeh, slobodu, zo všetkého najviac chceme byť milované. Zo spontánnej návštevy kvetinárstva, vzniklo jedno "preddušičkové" stretnutie a také už veru dávno nebolo..  Milé, krásne ženy a bohyne. Stretávajte sa so svojimi priateľkami. Každé a jedno vypočutie svojho srdca pomáha k rastu......našich krídel.....