pondelok 31. júla 2017

Hra..

Prichytila som samú seba, že posledné kvapky ľadovej kávy so zmrzlinou na ljubljanskom hrade som sa ešte snažila zachytiť a takmer som si nevšimla aké zvuky pri tom vydával nový hudobný nástroj slamka. Ani som si nevšimla aké zvuky vychádzajú z pohára a možno som i pohoršila nejakých turistov :) Okolitý svet sa mi zrazu stratil. Šľahačka mi potvrdila, že je síce koniec dovolenky, no prázdniny sa ešte nekončia a život učiteľa je i sladký :) Po pár sekundách som sa spamätala a odsunula dopitý pohár z ktorého sa už skutočne nedalo nič vydolovať. Potešilo sa však to vnútorné dieťa, ktoré máme každý v sebe, len sa oň niekedy nestaráme, keď chceme byť vážni, dôležití dospelí, čo rozhodujú o tom čo sa patrí a čo nie. Niekedy mám chuť robiť bláznivé veci. Ako na strednej škole, Keď sme si s mojimnajlepším kamarátom uplietli venčeky z púpavy a hrdo ich nosili na hlave. jednoducho sme nerozmýšľali nad tým, čo sa patrí. Byť dieťaťom sa patrí. aj keď pod tou vrstvou značkového oblečenia, či makeupu sa často zakrýva hravosť, radosť, spontánnosť, je stále tam a čaká na svoju chvíľu, keď sa zašpiní od čokolády, vysŕka posledné zvyšky zmrzliny..Poďme sa radšej hrať,nie hrať sa na niečo. Žeby som si dnes uplietla venček zo sedmokrások ?..

sobota 29. júla 2017

Šperkovnica spomienok

Neukladám sa ešte k spánku, ale spomínam na tú cestu z Chorvátska. Ešte jeden deň predĺžiť si a cestou od mora zastaviť sa v slovinskej Ljubljane. Krásne to mesto. Uličky a akési čaro, dýchalo na mňa..akoby zastalo v čase. Na námestí sú obchodíky s výrobkami remesla príznačného pre lokalitu. Či už sú to výšivky alebo originalita predavačov, takmer do každého som musela nahliadnuť a vychutnať si pohľad na všetky tie "čačky". Aj mi  muzikanti začali vyhrávať v žalúdku, nuž znova bol nos na správnej stope a ak by ste si v Lubljane chceli dať typické "street food", prvá indícia kvality je pekný design, štýlovo oblečená obsluha a vôňa. Raz za čas si treba dať i to vyprážané, k tomu "spritzer" a hneď máte obed i večeru v jednom. Ak vám z námestia hrá i alternatívna kapela na bubny, o atmosféru je postarané. Musela som si kúpiť i pár náušníc, gorálky, brošňu, i plátenú tašku s originálnym nápisom. Áno. Šatník síce praská vo švíkoch, truhlica so šperkami tiež, no nech tam len tých "čačiek" pribúda, aby z každého pekného mesta a miesta leskla sa nejaká tá maličkosť. Nech po rokoch viem, že som tam bola. Verím, že snáď budem mať vnučku, čo bude taká "straka" ako ja a ukážem jej poklady i rozpoviem romantické príbehy ljubljanských uličiek i hradu, ktorý sa nad mestom týči.

štvrtok 27. júla 2017

Žiť na chvíľu pomaly, nie len bežme..to by bolo bežné..

Vychutnávať prítomný okamih..tvoriť myšlienky..tie pekné, čo sa spájajú s obdobím leta.
Vychutnať ich treba nech zostane i na jeseň.
Dovolenka..vtedy je i jesť akýmsi zážitkom, keď človek uponáhľaný počas pracovného vyťaženia ledva čo to zje,aby svoje pracovné nasadenie prežil. Aspoň na chvíľu to bolo inak. Raňajkovali sme hodinu a pol, večerali tri hodiny. Je to takzvané slow food. Opak fast foodu. Vtedy je skutočne jedlu venovaný dlhý čas. Ako jeho príprave, tak aj vychutnávaniu v kombinácii s dobrým vínom. Ani som netušila, že v chorvátskej Crikvenici sa dá zažiť koncert šéfkuchára. Netreba ani cestovať ďaleko. Veď i na Slovensku sú umelci, len treba vedieť kde ich hľadať a mať na to nos. Reštauráciou, o ktorej som vám písala včera som bola taká očarená, že som nepotrebovala ísť nikam inam. Bolo mi akurát trochu ľúto, že v centre mesta kraľovali spomínané fast foody, rýchlo vypražené ryby a hranolky. I to občas treba, je to cenovo dostupné. Za čerstvé ryby, zeleninu, vyberané oleje a servis v bielych rukavičkách si treba samozrejme priplatiť.
No nezaslúži si človek vari?
Keď starostí má vyše hlavy..
A čas kedy mal by si oddýchnuť,nemusel by byť spojený s kartónom špagiet. a konzerv pribalených do cestovného kufra. Takto som mohla zatlieskať koncertu chutí.
 Je mi to ľúto, ale nikdy nebudem vegetariánka, ani nepodľahnem kultu raw stravy. Všetka česť, niekto to má rád a vyhovuje mu to, no pre mňa by bez mäsa nemal život správne korenie, tobôž nie bez slaniny.
Na krevety s hľuzovkou sa len tak ľahko nezabúda, no ak si chcete dať kus dobrého mäska, odporúčam bez predjedla a bez polievky, nemali by ste ho kam dať, keď tak do vrecák :)
Po prípade dať si jedlo "zamotať" nie zabaliť, to má celkom iný význam. taktiež v Chorvátsku nehovorte čašníkovi že to bolo úžasné :) znamená to presný opak a je to dosť expresívne.Ďalšia praktická rada je,že  netreba vravieť slovo "nevadí"  to je taktiež nejaká škaredá nadávka. Takmer čašníkovi vypadol tanier z rúk, keď som povedala aké úžasné bolo jedlo :) Nuž nevadí.. teda.. je to v poriadku. :) Spomienky mi zostali, a keďže som už doma, idem si uvariť nejakú tú rýchlu cestovinu :)

streda 26. júla 2017

Morský vzduch a creme brulee, vanilkové nebo

V poslednej dobe som čoraz viac zamilovaná do dobrého jedla. Ako by sa dalo nemilovať, keď natrafíte na miesta kde je i zákusok piesňou,ku ktorej netreba klavírny sprievod. 
Chuťové poháriky výhrávajú tónmi "mmmm".
Takto v nebi som sa ocitla v reštaurácii "Dida" v chorvátskej Crikvenici. Prezradím vám i adresu, keď budete mať cestu okolo, zastavte sa a vychutnajte si pocit lahodiaci pri vanilke na lístkovom ceste s čerstvým ovocím. K tomu pohár prosecca a dostanete sa niekam vysoko do dovolenkových sfér, do času, keď si treba jednoducho dopriať a na nič nemyslieť. Odhrnula som si svoj veľký klobúk aby som lepšie videla na tanier a vôbec som neľutovala, že namiesto zmrzliny z centra mesta som sa rozhodla takto. 
Prišlo to akosi prirodzene. Častokrát píšem najmä pre to aby som vás inšpirovala a najmä napísala to, o čom si myslím, že by bola škoda nechať si  len pre seba. Preto som pre vás vymyslela i malú "rubriku" o jedle,  maškrtení, užívaní, žití, veď bez jedla by sa nedalo žiť a bez toho výborného by sa nedalo žiť krajšie, sladšie. 
Nežijeme síce preto aby sme jedli, jeme preto aby sme žili :) 
Skúšala som vyradiť z jedálnička sladké, no vzdala som sa bez boja. Život je príliš krátky, aby sme si odopierali a držali diety. Sladká chuť totiž dodáva nášmu bytiu o čosi viac lásky.
Asi mám šťastie, alebo idem jednoducho za hlasom svojho srdca, no stáva sa, že skutočne natrafím na skvost medzi reštauráciami. Bolo to takto aj v tomto prípade. O večernom menu napíšem zajtra. Začala som zo sladka a netradične poobednou siestou pri creme brulee. Bol to pre mňa zážitok a i po návrate z polopracovnej dovolenky sa mi pripomína chuť neba na tanieri.
Je zaujímavé, že vždy keď chcem písať o outfitoch a ukázať vám svoj netradičný štýl, musím prezradiť a priznať sa že nemám talent na pózovanie. Pri tanieri som zaujatá čímsi iným a fotka vychádza akosi lepšie. Žiadne šaty by predsa nevynikli na prázdny žalúdok. Ja mám akúsi malú zásobu tuku a rýchle spaľovanie :) Preto, keď vyhladnem, viem sa rozplakať, vedela by som sa dokonca v tej chvíli rozísť so svojou láskou, prípadne ma chytí úplná panika. Ak podliehate panike z hladu občas i vy, poradím vám pár miest, kde nemusíte hneď siahnuť po čomsi rýchlom, ale vychutnať si okamih.  
Odľahlá reštaurácia, o ktorej by som vďaka šťastnej náhode ani nevedela, sa nachádza ďalej od centra. Je tam však vždy plno. To svedčí o jej dobrej povesti a skvelému umeniu šéfkuchára. Presná adresa je :
Bed and Breakfast, 
Saint Alliance, Turistički put 7,
 Crikvenica, Chorvátsko. 
Názov reštaurácie "Dida"

Prvýkrát sme s našou umeleckou školou zavítali k Jadranskému moru a hneď vedľa nášho ubytovania bol takýto skvost v podobe gastronomického umenia a tento iný svet, ktorý sme na chvíľu okúsili a i my sme mali koncert.. trochu iný.. koncert chutí..

utorok 25. júla 2017

Kvapka v mori melódie, more zážitkov v jednom týždni..Fantázia perla krásnych dní

Krása na spomienky slnečných dní v Chorvátsku snáď nevybledne ani po rokoch.
Zapísali sme si do pamäte všetky pekné chvíle pri mori, tvorivú dielňu s orchestrom, zdokonaľovanie sa v hre na hudobných nástrojoch, v súhre, vo vytváraní jedného skvelého kolektívu, v ktorom každý vedel čo má robiť i bez slov. K tomu všetkému nechýbala partitúra smiechu a ku koncu pobytu zazvonilo i pár sĺz, že to už všetko skončilo. Pôjdeme však znova. Možno na toto miesto, alebo inde. Jedno je však isté. Opäť si to užijeme.
Náš učiteľský kolektív i so šikovnými žiakmi je ako perla, vytvorená tvorivosťou, obetavosťou pre dobrú vec, pre hudbu i zážitok. Sme radi, že sme to všetko zvládli a snaha darovať tento nezvyčajný čas všetkým, čo s nami boli sa nám istotne vráti. Veď už je to 10 rokov, čo do školy fantázia radi chodíme my aj vy.
Priniesla som si more zážitkov v spomienke. Majú podobu,okrem iného, aj dvoch koncertov. Jeden bol na terase hotela Omorica s krásnym výhľadom, kde sme mali úžasný "funclub" Slovákov, ktorých sme tam stretli. Mnohí boli i zo Svitu a nešetrili nadšením z nášho repertoáru. Máme veľký zážitok i z koncertu v mestečku Selce, kde sme hrali na pódiu pri mori. Na promenáde bolo veľa ľudí. Každý, kto išiel okolo, zastavil sa a vypočul si celý koncert. I prídavok sme museli zahrať, ani nás s tým silným potleskom nechceli pustiť z pódia. Hrali sme krásne. Ako jeden kolektív, jedna rodina..akoby sme boli slávny orchester Fantázia. Teplo nám bolo pri srdci, boli sme v tej chvíli bohatí a šťastní. Predchádzala tomu však mnohá námaha na skúškach orchestra. O to je však sladšia odmena v podobe potlesku ktorý sme od ľudí dostali a taktiež i v podobe oddychu na pláži. Bola to vlna šťastia, čo nás zaplavila do hĺbky človeka muzikanta. Posledný večer sa niesol v atmosfére karnevalu. Nevedela som sa vynadívať a vynačudovať aké boli deti kreatívne. Dokonca i tak, že nášmu pánovi dirigentovi od samej lásky naliali modrú farbu do šampónu. Nuž občas i to treba, veď na čo by sme potom spomínali. :) Našťastie to dobre dopadlo. a nezbední "páchatelia" vymysleli peknú básničku na ospravedlnenie. Svedčí to hlavne o tom, že žiaci majú pána dirigenta veľmi radi. Hneď v prvý deň pre neho nakreslili obrázky s jeho podobizňou na stenu našej "klubovne". Veď ktorý dirigent by sa mohol pochváliť vlastnou galériou ? :) Okrem obrázkov ku galérii každý deň pribúdal harmonogram pestrého programu. Nesmela chýbať ranná rozcvička i skúšky orchestra, animačné programy a taktiež i oddych v čistej vode Jadranského mora. Mali sme i jednu malú výhodu. Na izbách nebolo internetové pripojenie a tak sa "wi- borne" a "fi-lozoficky" utužoval kolektív. Naši mladší i "násťroční" žiaci sa rozprávali medzi sebou, kreslili si, boli spolu, vymýšľali tanečné choreografie, Veď tanec, spev, hudba, divadlo, maľba je doménou našej školy. S Fantáziou sa rozvíja fantázia a vďaka nej je krajší ten náš deň, týždeň, život. 
Ďakujem za krásne chvíle drahí priatelia.

utorok 18. júla 2017

Prvá ďaleká cesta s Fantáziou

Budem pre vás písať. Perom učiteľa v čase prázdninovom, no tak trochu sa zahrám na novinárku a sprostredkujem i priblížim vám našu prvú  cestu k Jadranskému moru. Zbalili sme naše hudobné nástroje,  pani riaditeľku, kolegov, pána dirigenta.. :)  teda..nastúpili sme do autobusu aj s notami a pridalo sa k nám i zopár nadšencov. Spolu s nami cestovala i hudobná práca, tvorba, jedna veľká dobrá nálada a odvaha objavovať a ísť kamsi ďalej. Aby sme spojili príjemné s užitočným, bolo to práve more, čo nás sem zavolalo, bol to i dobrý nápad vedenia našej školy. V kufroch máme program s tými najlepšími skladbami pre orchester, ktoré sme počas roka pripravovali. Ideme hrať i ďalej, nech i tam, kde je leto v rozkvete počujú naše umenie.
Sme v mestečku Crikvenica v Chorvátsku. Po prvýkrát zažívame atmosféru, kde sa spája hudba, pekné prostredie pri mori a príprava na naše vystúpenia, ktoré, verím, že dopandú skvelo a  naši žiaci budú mať veľký zážitok. Dnes budeme hrať v hotely Omorica na terase s krásnym výhľadom a snáď všetci, čo zavítajú budú z nás mať radosť. Dnes to bude skvelé. Ako inak. Mali sme i rannú rozcvičku pri mori, plávali sme v krásnej čistej vode, obloha je bez jedného mráčika a....
ešte je tu i naša hudba.
Ak niečo vieme, nech sa z toho tešia i ostatní.
 Držte nám palce.
Nie je to ani tak o miestach. Je to o nás ľuďoch.
 Nech by už naša škola Fantázia šla i na kraj sveta, je tu veľký predpoklad, že každá chvíľa bude prežitá naplno, každá bude obohacujúca.
Nerada vstávam skoro ráno, no keď počujem smiech a dobrú náladu nášho skvelého kolektívu, možno zajtra ráno vstanem aj ja.
Medzi žiakmi sa utužujú priateľstvá. Orchester nám rastie do kvality. Tešíme sa ešte na ďalšie slnečné dni. Pozdravujeme na Slovensko :)

pondelok 10. júla 2017

Návrat k remeslám

Práca ľudských rúk a remeslo je hodnota aká by sa mala ceniť.
Ako každý rok, i tento bol zážitkom. Vidieť na vlastné oči to skutočné, pravé, zachované,čo wq človek musí naučiť. Dnes málokto vydrží zdokonaľovať sa v remesle, keď všetko čo nám chýba, môžeme si kúpiť. Už neopravujeme, lež vyhadzujeme a  zadovážime si nové. Je smutné, že to
častokrát  býva i v priateľstvách a vzťahoch.
Ešte že je na svete toľko odhodlaných ľudí, ktorí v čase letných jarmokov výjdu zo svojich dielní a dokážu ponúknuť skutočné skvosty rôznych výrobkov.Sme veľmi šikovní ľudia na našom malom Slovensku a do svojich remesiel vkladáme srdce..
 Každý rok sa poprechádzam kežmarským námestím. Stretla som tam mnohých, ktorí dokážu svojou zručnosťou vytvárať.
 Zamýšľam sa..
Ak by zatvorili obchodné centrá, vedeli by sme sa vrátiť k pôde? Pestovať a starať sa o tú úrodnú  na kúsku zeme v srdci Európy? Tak rada by som sa navrátila do čias starých mám. Do pomalšieho sveta, do toho sveta kde je príroda človeku bližšia ako hektika a konzum. A tak som si v jednom stánku objednala ľanové šaty nech sa cítim svoja. Neovplyvnená žiarením z mobilov, pohľad nám na ne sadá ako mucha na lampu počas šera. Nedokážem síce šiť alebo tkať koberce. Skúsim však učiť sa návratom k hodnote, keď vedel otec synovi vystrúhať z dreva koníka, či píšťalku alebo sme vedeli postaviť dom bez stavebnej firmy. Svojpomocne ako rodina, či priatelia. Dnes je mnohé na kľúč. Mnohé sa dá kúpiť, no zručnosť v remesle,tá sa dá len naučiť. Učme naše ďalšie generácie, to čo vieme. To dobré remeslo, nech môžeme vytvárať, zasadiť, pestovať..
Škoda by bola, keby namiesto hrnčiara, rezbára, krajčíra bol youtuber hovoriaci prázdnou rečou. Zostáva nám dúfať, že sa náš svet nezmenší do obrazovky smartfónu, ale že bude kvitnúť do krásy práve vďaka ľudským rukám.