V silvestrovský deň, čítala som časopis Evita. Veľmi ma zaujal článok o tom, ako by sme si mohli napísať vlastný horoskop na rok 2017 a dať doň všetko to, čo by sme chceli dosiahnuť, vyriešiť, vylepšiť. Pripočítať k tej magickej a šťastnej sedemnástke pár svojich prianí. Uveriť, že už sú skutočnosťou .
Keď som takto, posledný deň minulého roka, sedela na lavičke pri výhľade z hradu Uhrovec, mnohé som si želala. Nie je trúfalosť priať si od života viac. Dnes ďakujem za zážitky, za vývoj a rast, za prácu, priateľov, za všetky krásne miesta, na našom malom Slovensku... vo svete či vo Svite. Za to všetko ešte neprebádané. Treba mať hlavu v oblakoch. Vysoko, aby sa starosti niektorých chvíľ stratili z vtáčej perspektívy ako vtedy zo strechy hradu, ktorú hŕstka dobrých a šikovných ľudí opravila. Videla som zdiaľky celý ten koncert ohňostrojov ..
Treba sa pozrieť k nebu, ak nastane smutná chvíľa. Spomínajme radi na ukončenia posledných dní v roku...
Silvestre vedia byť všelijaké..Niekedy sú to spontánne akcie s priateľmi, inokedy naplánované s rodinou a tými ktorých milujeme.. Posledné dni v roku, však majú v sebe čosi magické. Pripomínajú nám konce a taktiež nové začiatky,aby sme si lepšie vedeli predstaviť to, že nič nie je večné, a tak si môžeme viac vychutnať čaro prítomnosti. Posledné chvíle roku 2015 ma zaviedli na opustený hrad Uhrovec, kde sa stretli slobodné duše. Šikovní ľudia, s umeleckým cítením, tí čo sa aj bez finančných prostriedkov pustia do práce, len preto, lebo je to správne. Píšem o tom teraz, pretože mnohé myšlienky sa museli poskladať do viet a niekedy im to trvá aj rok.
...krok
..jedno nové poznanie
..ďalšia možnosť na prianie..
Treba tam zavítať. Na neznámy hrad v Obci Uhrovec, ak si chce človek oddýchnuť od každodenného zhonu.a z tých starodávnych múrov načerpať novú silu.
A keď už som tam bola.......tak v starodávnych šatách. Moji priatelia vedia, že aj na túru do hôr idem v sukni. To preto, že sa cítim ako v rozprávke. Od reálneho života sa rozprávka predsa veľmi nelíši. Veď ak sa niečo neskončilo dobre, ešte to nemusí byť koniec.
Všetky tie nádvoria, história toho miesta na vás dýcha svoju neoblomnosťou v čase.. hrdosťou.. Napriek tomu, že hrad z veľkej časti chátra. Je tam, a má dokonca aj svojho pána kastelána. Ten vám vie pri silvestrovskej kapustnici vyrozprávať legendy o hradnej panej, ktorá hrad zachránila pred nepriateľským vojskom..budete počúvať so zatajeným dychom.. Neobjavené miesta čakajú na zvedavé kroky. Ticho a trpezlivo. Buďme aj my takí na nový rok. Pevní vo svojich zásadách, cieľoch, buďme v našich snoch vysoko pri oblakoch ako hradné veže. Nechajme, nech sa časom rozpadne to, čo nás sužuje.. Prajem vám jednu krásnu myšlienku na každý deň v roku, ktorá vyčarí slnečné chvíle.. Vždy je na čo tešiť sa..
a kameň ku kamienku..stavať svoje vzdušné hrady..zámky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára