piatok 2. decembra 2016

Šťastie..padá z neba?

Moja priateľka na jednej z našich pekných akcií Fantázie raz povedala, že ak prší, tak to vraj šťastie padá z neba..Keď som ako malá plakala, babka mi hovorila, vraj budem krajšia. Keď som na konzervatóriu v Žiline dostala už štvrtú päťku z harmónie, opýtala som sa pána profesora, či si môžem poplakať, a on na to, že v poriadku..vraj nemá nič proti ženskej kráse. Strieda sa to a miska životných váh sa vždy nejakou tou slzou vyvažuje. Sú rôzne, tie kvapky dažďa..Raz také, raz onaké a každá jedna skrýva v sebe stopu v nás. Malé potôčky, čo našim srdciam dovolia sa rozpínať do priestoru, vďaka nim sme lepší pre dnešok. Kvapky zmenili sa na biele páperie a zasnežia hriechy svojim decembrom z neba. Letia snehové vločky..letia ako čas, naplnené želaniami v nás. Anjeli sa zlietajú k nám dole na zem, aby sme nabielo a do čistoty začali čochvíľa ďalší rok.krok..týždeň, deň, nádych..a či...život.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára