Slnko zapadá za les
a trávu vyblednutú jeseňou do zlata..svojimi lúčmi zdraví..Ty si môj
jediný tak sa mi marí.. Každým krokom ruka v ruke s prírodou, naberám
na istote , že tak ako každý strom so stálosťou sa týči, naberá síl z ticha
..tak vo mne naša láska dýcha.. Ľahla by som si do machu .. veď by sme si
počkali na návrat ďalších bozkov slnečných .. pohlaď ma tak ako ja keď hladím
listy..zelené, ale aj tie čo zožltnú..i teba v náruči svojej objímem..kým
do zeme farby tmavých olív ..korienky nezapustíš.. polievať si ťa budem.. Z myšlienok
ma vyrušila akási osa, čo mi sadla na čelo..neodháňam ju..po chvíli
odletela..možno mi chcela len..požehnať..
Napĺňam svoju dušu
láskou a pokorou..šumenie listov.. umenie.. Dychtivo hltám ten vzduch
jesennej hory ..v duši je mier..oheň ten nehorí..veď všetko aj tak na popol by
zmárnil ..a nám sa máli...Chceme sa hnať, no nie je vôbec kam sa ponáhľať
..hovor so mnou.. Nie len vtedy, keď po čase sa zídeme..pahltne ukojiť svoje
vášne v perinách nech už je kľud..ten nebude.. len vtedy ak budem za tebou
kráčať ak aj nie ruka v ruke ..no a čo..Nechcel by si sa ponoriť
hlbšie mi do srdca ? alebo ja tebe..V plytkých vodách močíme si členky ..
Chutnáš prírody dary a bosou nohou nevkročíš do nej ..nechávaš ma samu..po
milovaní moju dušu neustlanú..Kde hľadať ťa mám? Ja nie som prázdna
fľaška..Chceš sa napiť z mojich sĺz, ktorými nám blahorečím..odložím ti
ich do skla..do karafy..Možnože sa usušia kým dostaneš sa k nim. Čo mi
zostáva? Zmieriť sa s tým? Ty vieš ma za moment naplniť smiechom ..a kde
sme my? Ak neboli by noci so sladkým hriechom ..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára