streda 31. augusta 2016

Jeseň..




Slnko zapadá za les a trávu vyblednutú jeseňou do zlata..svojimi lúčmi zdraví..Ty si môj jediný tak sa mi marí.. Každým krokom ruka v ruke s prírodou, naberám na istote , že tak ako každý strom so stálosťou sa týči, naberá síl z ticha ..tak vo mne naša láska dýcha.. Ľahla by som si do machu .. veď by sme si počkali na návrat ďalších bozkov slnečných .. pohlaď ma tak ako ja keď hladím listy..zelené, ale aj tie čo zožltnú..i teba v náruči svojej objímem..kým do zeme farby tmavých olív ..korienky nezapustíš.. polievať si ťa budem.. Z myšlienok ma vyrušila akási osa, čo mi sadla na čelo..neodháňam ju..po chvíli odletela..možno mi chcela len..požehnať..

Napĺňam svoju dušu láskou a pokorou..šumenie listov.. umenie.. Dychtivo hltám ten vzduch jesennej hory ..v duši je mier..oheň ten nehorí..veď všetko aj tak na popol by zmárnil ..a nám sa máli...Chceme sa hnať, no nie je vôbec kam sa ponáhľať ..hovor so mnou.. Nie len vtedy, keď po čase sa zídeme..pahltne ukojiť svoje vášne v perinách nech už je kľud..ten nebude.. len vtedy ak budem za tebou kráčať ak aj nie ruka v ruke ..no a čo..Nechcel by si sa ponoriť hlbšie mi do srdca ? alebo ja tebe..V plytkých vodách močíme si členky .. Chutnáš prírody dary a bosou nohou nevkročíš do nej ..nechávaš ma samu..po milovaní moju dušu neustlanú..Kde hľadať ťa mám? Ja nie som prázdna fľaška..Chceš sa napiť z mojich sĺz, ktorými nám blahorečím..odložím ti ich do skla..do karafy..Možnože sa usušia kým dostaneš sa k nim. Čo mi zostáva? Zmieriť sa s tým? Ty vieš ma za moment naplniť smiechom ..a kde sme my? Ak neboli by noci so sladkým hriechom ..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára