streda 31. augusta 2016

Jeseň..




Slnko zapadá za les a trávu vyblednutú jeseňou do zlata..svojimi lúčmi zdraví..Ty si môj jediný tak sa mi marí.. Každým krokom ruka v ruke s prírodou, naberám na istote , že tak ako každý strom so stálosťou sa týči, naberá síl z ticha ..tak vo mne naša láska dýcha.. Ľahla by som si do machu .. veď by sme si počkali na návrat ďalších bozkov slnečných .. pohlaď ma tak ako ja keď hladím listy..zelené, ale aj tie čo zožltnú..i teba v náruči svojej objímem..kým do zeme farby tmavých olív ..korienky nezapustíš.. polievať si ťa budem.. Z myšlienok ma vyrušila akási osa, čo mi sadla na čelo..neodháňam ju..po chvíli odletela..možno mi chcela len..požehnať..

Napĺňam svoju dušu láskou a pokorou..šumenie listov.. umenie.. Dychtivo hltám ten vzduch jesennej hory ..v duši je mier..oheň ten nehorí..veď všetko aj tak na popol by zmárnil ..a nám sa máli...Chceme sa hnať, no nie je vôbec kam sa ponáhľať ..hovor so mnou.. Nie len vtedy, keď po čase sa zídeme..pahltne ukojiť svoje vášne v perinách nech už je kľud..ten nebude.. len vtedy ak budem za tebou kráčať ak aj nie ruka v ruke ..no a čo..Nechcel by si sa ponoriť hlbšie mi do srdca ? alebo ja tebe..V plytkých vodách močíme si členky .. Chutnáš prírody dary a bosou nohou nevkročíš do nej ..nechávaš ma samu..po milovaní moju dušu neustlanú..Kde hľadať ťa mám? Ja nie som prázdna fľaška..Chceš sa napiť z mojich sĺz, ktorými nám blahorečím..odložím ti ich do skla..do karafy..Možnože sa usušia kým dostaneš sa k nim. Čo mi zostáva? Zmieriť sa s tým? Ty vieš ma za moment naplniť smiechom ..a kde sme my? Ak neboli by noci so sladkým hriechom ..

nedeľa 28. augusta 2016

O mne..


Som dušou v tele ženy.. Narodila som sa v septembri, keď listy začínajú padať na zem a stromy vo svojej prirodzenosti, bez zábran odkladajú do ulíc svoje šaty..Od sudičiek som dostala do vienka talent, o ktorý by som sa najradšej podelila s celým svetom,a priala by som si urobiť ho ešte krajším a lepším.. možno piesňou, alebo i dvoma.. Od útleho detstva spievam..išlo to akoby samé a s ľahkosťou. Ako som rástla, bola čoraz väčšia i zodpovednosť pracovať na vzácnom dare, čo som zhora dostala.. Vďaka kúzlu hudby a melódie som študovala na Konzervatóriu hru na gitare.. Veď ako by som si cit k muzike mohla nechať len pre seba, keď je pre mňa priam povinnosťou posnúť to krásne prežívanie ďalej k ľuďom, k vám..Vo svojich šesnástich rokoch som začala písať piesne.. jednoduché, s pár akordami, s textami, aké mi bezprostredne napadli..vložila som ich do rýmov a rozdala tam kde bolo treba, hrávam ich stále..pripomína mi to vzácnosť tej chvíle, neopakovateľnosť a otvorenosť Inšpirácie, ktorá prišla a občas ma navštevuje. Piesne som hrávala so svojou kapelou, neskôr dostali nový výnimočný šat, keď som ich hrávala s harfistom Jakubom Rizmanom, s ktorým sme vydali aj cd ako duo  Eggcutters. Je mi taktiež veľmi blízka hudba tridsiatych rokov, ktorú som interpretovala v zoskúpení duo Lavenders. Aktuálne pôsobím s klaviristom Jozefom Štrbkom,duo Sweet & pepper. Hráme moju vlastnú tvorbu a taktiež i jazzové štandardy, hudbu tridsiatych rokov, slovenské tango a súčasné hity v retro štýle. Spievam, teda žijem.. Spev je čosi, čo ma nesmierne napĺňa šťastím a toto šťastie rada rozdávam ďalej..Hudba je čosi, čo robí svet krajším, veď kde by sme boli bez umenia. Snáď sa môžem  pokladať  za umeleckú dušu. Verím, že lásku k hudbe rozvíjam i u svojich žiakov. Učím gitaru a spev na umeleckej škole Fantázia v meste Svit, ktoré svojou malebnosťou otvára náruč tvorivosti. Som obyčajným človekom, dušou v tele ženy..čo túži niečo zmeniť..pár piesní do ticha.. nimi aspoň jeden úsmev vyčariť alebo pokoj a mier v srdci.. Tak krátky je život.. žijem ho tak ako viem..jednoducho..s láskou..a ak sa mi čosi nepáči môžem si ho hneď premaľovať trblietavými farbami..venujem sa i maľbe na telo..a obliekam sa celkom inak..možno niekedy tak akoby som do tohto sveta vôbec nepatrila.. Tvorím..keď si obliekam šaty..tvorím keď múza ku mne zavíta.. Tvorím, keď slová sa mi do viet spájajú.. niekedy i do rýmov..tvorím na tú krátku chvíľu, čo sme tu...

In Italia

Ku každej fotke..najradšej  by som dala kúsok svojho srdca.. Na miesta , čo dýchajú históriou, krásou mora..niekedy možno ťažko hľadať slová ..mať kus duše vo víre krás sveta ..snáď by mohlo to srdce bijúce zvoniť kamkoľvek by smerovali kroky.. Želania sa plnia ak o ne prosím.. svet ten vie priblížiť hviezd plné priehrštia.. veď je krásny.. načúvam vlnám i vetru vo chvíľach opojných a keď z toho slnka bude chýbať.. pozriem sa na pár záberov ..Kamkoľvek ideme.. vždy na nás svieti..

Krásna dovolenka..farebná a naplnená..
Taliansko mesto Grado, Benátky Piazza San Marco, Canal Grande, alebo pláž Porto Piccolo v mestečku Sistiana.. Sen, ktorý sa mi v reálnom farebnom spektre zazdal na pár dní..
















piatok 19. augusta 2016

Chvíľa večerná

..Chvíľu trvá kým každý z nás  nájde sa..kým povyberá ľudí,ktorí ho sprevádzajú na krátkej ceste.. Kým  vezme si pre seba kus šťastia.. Nech ho každý má aspoň trochu pre seba.. neoplatí sa čakať...klásť otázky ako dlho..

Život,ten poklad prejde po chvíli
..zostane láska, ktorú treba rozdať..snáď sa nemýlim..
..tým bohatstvo vieme do srdca pozvať..
rozdávam tóny, ktoré snáď tú radosť prinesú do uší..
keď spievam.
.hudba tá sama lieči..snažiť sa nemusím..

Mám ten pocit blaha ako malý človek interprét ..aj zopár piesní v gitare..
Vyberať treba prezieravo.. komu odovzdať ten čas.. podobný si podobného hľadá
..duša tá večne mladá..  snáď cíti a počúva čo vravia jej anjeli
..Občas si dve duše  proste spolu sadnú
..možno na ceste života
..možno na stoličku za klavír
..možno niekde do trávy medzi kvety či na starú stoličku z dreva..
 niekedy na chvíľu, inokedy na čas dlhší..aj tak je to však celé krátke..
Život raz bude ako pohár dobrého vína dopitý..môže však ešte dozrievať..
Ďakujem za všetky krásne duše..čo sadajú mi na nos..vedľa mňa..po boku..pohladia úsmevom i slovom.. voňavé je šťastie.. ak si ho človek čo i len trochu dovolí..dopraje..trošku si z pohára odpije...



utorok 9. augusta 2016

Sweet & pepper

Hrať.. možno pre všetkých ..pre vás.. V akom štýle? ..myslím že sme schopní zahrať takmer všetko..prierez populárnej hudby tridsiatych rokov až po súčasnosť.. Klavirista Jozef Štrbka dodá skladbám to správne korenie, ja piense spevom  zjemním, tak trochu osladím a niekedy je to i naopak..hlavne aby to znelo lahodne.. máme radi rôzne výzvy a dokážeme náš repertoár prispôsobiť i téme daného podujatia. Sme veľmi radi,ak ako hlavné menu môžeme ponúknuť známe jazzové štandardy, chutia nám aj súčasné piesne spracované do retro štýlu, čerešničkou na torte je aj moja vlastná tvorba piesní, ktorá sa príjemne počúva.. Dokážeme pripraviť aj iné chody hudobných jedál pre uši, či už sú to ľudovky alebo piesne z repete. Ak už je to jazz, pop, swing,  verím že vieme zaujať všetky chuťové poháriky a vystihnúť ten správny moment kompozície chutí tónov.. Veľkým úspechom je pre nás, keď sa ľudia pri našej hudbe cítia dobre, keď sú spokojní, majú úsmev na tvári. My vás radi ponúkneme z nášho jedálneho lístka. Nedávno sme boli i hudobnými hosťami na "Talkshow" Miroslava Donutila, kde sme mohli svojou vlsatnou hudobnou tvorbou obohatiť toto skvelé vystúpenie. Tešíme sa, ako možno i pre vás pripravíme to najlepšie z našej melodicky farebnej kuchyne :)







utorok 2. augusta 2016

Miesto,kde sa vraj ..očisťuje duša..

Divadlo je vraj miesto, kde sa očisťuje ľudská duša ..akoby aj nie, keď na pódiu prežije na chvíľu iný život.. neviem si predstaviť kde inde by som smela mať zážitky takéhoto druhu, navyše s týmito skvelými kolegami, ktorých si vážim, viem sa s nimi smiať, plakať, a musím byť stále v strehu, pretože taký herec to je vám i zbojník, výmyselník a nikdy neviete akú masku si i mimo javiska nasadí.. Ešte že sme Comedia.. V tomto období sme sa , okrem iného, zúčastnili aj dvoch festivalov, jeden z nich bol dokonca medzinárodný v nemeckom Paderborn. Hrali sme v našom rodnom jazyku a tu sa opäť potvrdila veľká sila umenia divadla, pretože nám všetci rozumeli..každý jeden divák v hľadisku vedel porozumieť silnému,pravdivému komicko - tragickému príbehu poručíka Zubova.
Mali sme veľký úspech a takto o nás napísali... preklad recenzie : Nepriateľ všade okolo... Hra ,,Zápisky dôstojníka červenej armády, divadla COMMEDIA z Popradu (Slovensko) je virtuózne zahraný odraz stalinistického zmýšľania. Tomu kto veril, že stalinizmus je téma minulosti, bude v tejto hre dokázaný opak. Výkrik v tme. Zažne sa svetlo a vojak so zbraňou v ruke ospravedlňujúco pozerá do publika. Tak sa začína politická satira okolo sovietskeho vojaka Michala Zubova, dôstojníka, neporaziteľnej červenej armády, ktorá je umiestnená Bielorusko – Litovskom území. Sprevádzame Zubova a zažívame z jeho perspektívy vplyv ZSSR v obsadenom Poľsku v rokoch 1939 – 45, od Stalin- Hitlerovského paktu až po koniec 2. Sv. vojny. Dráma je predovšetkým ,,One man show,, hlavného predstaviteľa. Ako príslušník ,,homo sovieticus,,, predstavuje nie príliš bystrého, ale o to viac systému oddanejšieho vojaka, ktorý využíva publikum ako partnera, aby denníkovou formou sformuloval svoje postoje. Správa sa pritom ako naivné dieťa. Plný entuziazmu sa rýchlo nadchne a veselo nachádza vo všetkom svojho nepriateľa: obchodník s chlebom, či hodinami, čajový servis alebo vaňa, všetko je v službách kapitalizmu a imperializmu. Dokonca i v publiku vetrí triedneho nepriateľa. Virtuózne (Vynikajúco) zahrané, výnimočne aktuálny timing a neustále zvraty robia z hry rýchlo plynúcizážitok i pre tých, ktorí neovládajú Slovenský jazyk. Takmer neustále počuť z hľadiska smiech, kým hlavný ,,hrdina,, zápasí s rozličnými kúskami vybavenia a nedokáže si poradiť ani s termoskou jeho nadradeného majora. Jeho jediným luxusom je alkohol. Fľaše sú rýchlo prázdne a ochota k násiliu narastá. Napokon na stene nevisí iba portrét Stalina, ale i jeho náprotivku, Hitlera. Pri konci musí protagonista ,,zmiznúť,,. Vyzlieka si uniformu a vracia sa späť k matke (Stalin a Hitler bezpečne uložení v kufri). Stará žena ho umyje a opatrí, stále viac pripomína nesamostatné dieťa, ktorým nakoniec bol i v uniforme. Ale i matka sa stáva podozrivou. Keď sa znovu začne oddávať svojmu idealizmu, obbleka si novú uniformu, pôsobí zmeneným dojmom. Publikum sa prestáva smiať, keď ohrozuje svoju matku zbraňou s podozrením, že ukrýva rádio. Z jednoduchého naivka sa stáva brutálny grobian, ktorý nebude nikoho šetriť. Právom si táto dráma zaslúžila na podujatí ,,standing ovations,,. Či by však tlieskal Putin, to pochybujem.