..svieťme si ..ak slnko nesvieti..

Zachovať si Boží kontakt..na dobu neurčitú..Aké je to kúzlo, že sedieť na brehu rieky a pozerať sa na vlnky zurčiaceho potoka..človeku sa nikdy nezunuje..V tú chvíľu ani za plynúcim časom nebanuje..Aj ja tak posielam až do mora, kde sa každý ten sen zlieva keď slnko zapadne, začne sa stmievať a moje srdce sa rozospieva... Všetko tu mám..prirodzene.. Od chodníka, kde z jednej strany prichýli les myšlienky a z tej druhej..tú rieku.. na budúcnosť spomienky..aj zem, z ktorej klíči..Snáď raz tak aj vo mne...