utorok 29. marca 2016

Jedinečnosť duše

Do fyzického tela, oblieka sa jedinečnosť duše ..Zrkadlá to je to do čoho sa dívame ak sa stretávame s ľuďmi..zrkadlia nás..najmä to akými sme vo svojej podstate..aké ťažké je povedať si, pár slov o spokojnosti, keď nespokojnosť vlastnej ľudskej schránky ponúka toľko možností na hnev..nepáčia sa mi vyrážky na mojej tvári, príliš husté obočie, alebo celková útlosť môjho tela...ktorá z vás milé kráľovné, ženy, ktorá a koľkokrát ste sa pozerli do zrkadla a povedali tej dáme..si krásna, som s tebou spokojná a mám ťa rada..Stalo sa vám to niekedy?.. Hanbíte sa vari za niečo?.za nedokonalé nohy..alebo..čo ja viem čo..a pritom tá nedokonalosť sa stáva dokonalosťou, vo svojej neopakovateľnosti..zamerajme sa na všetky tie nádherné veci ktoré sú ako na našom povrchu tak i pod ním..Aj keď tomu nie vždy verí moje ego, vo svojom skutočnom tele ženy sa naozaj môžem mať rada a môžem byť so sebou spokojná, s celým svojím bytím..zo srdca prajem všetkým prekrásnym ženám, ktoré sa hanbia na seba pozrieť do zrkadla..naberte odvahu a pozrite sa na seba očami vašich anjelov. nikto na svete už nie je práve taký ako ste vy.. venujte každej vyrážke, každému kilu navyše, každému rozštiepenému vlasu.. lásku a skúste od dnes, chváliť všetko čo na sebe máte rady..nech sa duša raduje a rozjasní, že prebýva práve vo vás..

štvrtok 17. marca 2016

sivé sú budovy miest...ak niet sa s kým o šťastie deliť..

Cez prehry dá sa porozumieť hodnotám 
a tie hodnoty vpísať treba do čiar na dlani. 
Mesto..akékoľvek krásne by mohlo byť, ak však v ňom nie sú ľudia a priatelia ktorých úsmev dokáže rozžiariť deň, aj to najkrajšie mesto bude len sivým prízrakom ošumelých budov.. Ak sa i nezadarí niečo, po čom srdce túži, vie jeden sám, aké plány má vyššia moc?.. a že to čo v živote byť nemá, tam nebude, možno ešte neprišiel čas..Chvíľu som uvažovala nad tým, či by som svoj život tu pod Tatrami v malom mestečku zmenila na veľkomesto.. Zaváhala som..bola by to dobrá výmena.. ? ako by som mohla..veď sa darí, len častokrát sa my sami nevieme pochváliť, všetko to snaženie a to kým sme. Ľudia, ktorých máme radi robia  malé miesta veľkomestami..Nezáleží na tom kde sme.. asi by som  nevymenila tú vzácnu hŕstku duší mne tak blízkych....aspon nie nateraz..ľudia vytvárajú skutočné hodnoty a vtedy netreba viac..ak sú tu..
Priatelia, s ktorými je slnečno..
..príležitosti..sú prchavé..ako život
..Šťastie však treba uchopiť do rúk 
Skrýva sa vo svetlách veľkomiest? alebo je šťastím, pri milovanom človeku, niekde na lazoch
..chovať hydinu..  :)

..nie je šťastím to, čo chýbať nebude...