Hudba strún i klávesov, spevu a nôt..vždy tu bola...

Hudba, tá plynúca v čase

akým to umením len je..?

... bez nej ...

nevieme si život predstaviť..

Vznešené veci dejú sa pri muzike..veď pri nej by sa ťažko asi stalo čosi zlé..Muzikanti..sme asi kasta, je to tuším..diagnóza a všetci na svete si rozumieme..Vieme čo to znamená, ak denne cvičíme dlhé hodiny a obetujeme život tomu nášmu hudobnému nástroju.. Aké je to krásne a vznešené, vedieť hrať..navyše bravúrne..ako sladko sa to počúva, akoby nám anjeli šepkali do uší počas  hrania.. Kto však vie, že predtým než zaznie zopár tónov sú potrebné dlhé chvíle vdychovania života do nástrojov, ktoré v našich rukách ožijú..Koľko treba vynaložiť síl aby spod rúk zaznelo pár hudobných, dlhých vyspievaných fráz..koľko sebaodriekania, aby na chvíľu mohli sme sa dotknúť neba.

.málokto vie, no niektorí už áno..a my učitelia vznešeným to poslaním..ukladáme..tie malé prsty takt po takte, na hmatník.či.klávesy.Dbáme na.správne nasadenie tónu až si niekedy zabudneme uvedomiť,že cez nás vyrastajú plody dobrej práce..a snáď i o kúsok ..vylepšujeme tento svet..Každý kto aspoň chvíľu pričiní sa počúvať..hrať..okúsi trpezlivosť, lásku, vytrvalosť, disciplínu, súznenie..

Učiteľ vie prirodzene..bez očakávania vďaky odovzdať zo seba všetko to, čo vie.. Svojim žiakom dáva to najvzácnejšie..svoj čas..31. marca budeme hrať vám..

Ušľachtilé remeslo, ktoré je dnes tak často podceňované..Tí , čo vedia, učia..ak by nevedeli, nemohli by predsa..Je to remeslo veľkej obety pre druhých, pre vzdelanie, pre budovanie charakteru i ľudskej osobnosti.....kde hľadať odmenu pre nás?... možno stačí, byť tou osobou.. s láskou spomínanou v srdciach toľkých žiakov...