Keď sa 18.12. 2015 zaplnili priestory budovy Železničnej stanice vo Svite, začali sa diať veruže zaujímavé a prečudesné veci. O 17:00 uzrela svetlo sveta voľným okom nikdy a nikým nevidená stará pani Ozvena..prebývajúca pod kopulou tejto veľkej budovy už dlhé roky, odkedy stanica stojí a vlaky premávajú. Bol to výnimočný deň, pretože Ozvena čakala vzácnu návštevu..už odpradávna na svojich starých gramofónových platniach opatruje a skladá melódie, ktoré tu vďaka ľuďom nahrala.."Komu ich však pustiť?"..neskrývajúc svoje obavy Ozvena..Aj tento rok pred Vianocami čakala návštevu v podobe publika, aby svoje platne mohla na čarovnom gramofóne oživiť..A predsa " vy ste prišli..vy ste na mňa nezabudli, už dlhé roky sedím v týchto priestoroch svitovskej stanice" ozývala sa radostne Ozvena a svojím lahodným"la, la, la" núkala všetky uši, ktoré sa dostavili na koncert.." Vypočujte si moje platne! počujete ako sa to tu ozýva?.. na každom mieste inak" Napriek tomu, že hostia si nemali kam sadnúť, o to mali väčší zážitok..sedieť môžu predsa hocikde, v práci a či v škole..To že sa atmosféra skutočne umocnila, o tom prítomných presvedčila prvá platňa znejúca z gramofónu..znelo flautové trio.."No teda, ale toto" čudovali sa okoloidúci,okolostojaci návštevníci- hostia..až sa pani Ozvena pustila so svojou pamäťou, čo si už kde-čo preskákala, teda s miernou "skrelózou" do poučovania : "Ozvena sa nachádza v každom kúte, niekedy ma počujete vo forte, inokedy v piáne a niekedy ozývam sa len tak spontánne." Na druhej platni zaznel menuet a tóny klavíra v podaní šikovných rúk žiakov szuš Fantázia. Hru ďalších šikovných hudobníkov pustila Ozvena na tretej platni...veď podľa nej " vďaka každej platni, aj bez snehu sa nám svet rozjasní, ak každú pieseň tam hore v nebi začuje jedna snehová vločka, snáď sa príde pozrieť tu dole na zem, že kto to tak krásne spieva ...čujme teda!" ..a možno sa prídu pozrieť aj anjeli a s nimi..tóny gitary?...to sme tu ešte nemali! Rozradostená Ozvena, až na chvíľu celá omladla..pustila pre potešenie uší ďalšiu plaňu.." Čo však s hosťami?..len stoja, počúvajú, nech aj oni skúsia čosi pre Ozvenu vytvoriť ....pomyslí si stará pani, a hneď sa i hrá na slávneho dirigenta...postaví sa pred publikum..."Tákže...rozdelím si vás na tri hlasy" ..diriguje rúčkami, predstavujúc si že je v národnom divadle,."prvý hlas..zaspieva prvý tón kvintakordu na lááá"...tretí hlas laaaá....ahááá......úbhá Ozvena nevedela ani do troch narátať...nuž...prvý hlas, druhý hlas a tretí...prvý tón kvintakordu na prvom stupni, druhý tón na reťom a tretí na piatom..dosť bolo teda matematiky, ale čože pekné nám z toho vzniklo?...durový kvintakord nesúci sa priestorom..a ako pekne tí hostia spievali slabiku láá :) do kvintakordového sprievodu zaspievala Ozvena krátky verš, ktorý znel: "Prekrásne Vianoce želá Ozvena
..nech je vždy každá tvár šťastná, veselá"..
..o úsmevy nebolo núdza a taktiež i o veľký potlesk..
"No a čo tie vločky v nebi?..aby sa im lepšie padalo na zem, pustime si ďalšiu platňu, nech nám ten starý gramofón toľko neodpočíva"..platňa v sebe skrývala gitarové struny Fantázie v znení pekných kolied..Veruže celá stanica ožila a trblietavé tóny rozžiarili predvianočný lesk v očakávaniach zimných prianí.
Ozvena sa pustila do ďalšieho mudrovania..a možnože i pravdu mala, veď dobré srdcia ľudí nemali by sa dať tak ľahko spočítať, toľko by ich malo byť..
"Ak voláte pekné slovo..dobré sa vám vráti
a aj keď čas sa kráti
želanie dobré, život vám pozláti
Do starého miesta pod veľkou okrúhlou strechou
vdýchli ste život prítomnosťou vašich otvorených sŕdc
Dnes ožila ozvena vo svitovskej stanici
každý hudobný nástroj podporila krásne
hudba a spev do tmavých kútov sa prinavráti ..veď potom sa nám aj svetlo zažne
neberme sa príliš vážne
radšej sa v ten čas vianočný chyťme za ruky
Prídite občas zavolať si do ozveny,
veď ak s dobrom v srdci zavoláme, dobré sa nám vráti..."
.....posledná platňa..na nej zaznel zbor detských hláskov
a k slovu sa dostala i zlatá trúbka, ktorá tú najkrajšiu vianočnú koledu spustila...V tichej noci..plnej darov hudobných postupne hostia odišli..no každý vedel, že môže si kedykoľvek zavolať, ak má prianie...veď pani Ozvena istotne niekde načúva...a nahráva na svoje platne ...čosi...čo človek v srdci nosí....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára