Kedysi.. keď sa toto krásne nablískané auto premávalo po uliciach a žmurkalo svetlami na okoloidúcich, možno bolo ľahšie, nájsť si prácu, založiť si rodinu..a jednoducho milovať..život a všetko to čo prináša, tak ako to je..Dnes nad všetkým príliš uvažujeme..a ak by sme nemali lásku ..stala by sa z nás stará rároha, ktorá by zhrdzavela, a po rokoch by nás len nečujne prikryli plachtou..žijeme na plné obrátky.. ale ako?..od rána do večera pracujeme a nemáme čas skutočne žiť, zaradená je päťka, tisíc koní pod kapotou..turbo výkon..pretože treba zabezpečiť..seba okolie, budúcu rodinu, no kým budeme čakať a pôjdeme na plný plyn, môže sa zrútiť cesta pod nami..a čo potom?..tak veľmi si prajem žiť srdcom..odparkovať a ísť pešo ruka v ruke s prítomnosťou...ak láska láske dá spoločný čas..čo môže byť krajšie?
Láska má farbu červenú..takú ako je na šatách..ohnivú..radšej stáť na zemi ako v neistých výškach lietať..istiť sa nech ma niekto pridrží....neviditeľné krídlo anjela.. Vo výške dá sa tak ľahko spadnúť, no ako inak dali by sa prežívať vznešené emócie k opačnému pohlaviu..?..ako nás tí muži trápia a všetci sú rovnakí..Ak niečo chceme my ženy musíme použiť nám vlastnú rafinovanosť a o všetko sa postarať sami, a keď objaví sa pán Božský..asi je to niekde dané..vtedy ani samé nevieme prečo dokážeme tak oddane trpieť, s ľahkosťou úsmevu odpúšťať a tešiť sa z krátkych okamihov, z ktorých sa skladá mozaika šťastného láskyplného života.Ak stupím do prázdna ( ak nie do niečoho horšieho) :) vždy to stojí za to a v momentálnom prípade sa mi do srdca vlialo toľko červenej, až ju musím nosiť na šatách, jednoducho je tam..je tam čosi, čo každá z nás..zažijeme snáď aspon jedenkrát za život, kedy vieme, že nech je muž aký chce..zmeniť sa nedá a je nejaká sila, ktorá nám rozum zatieni a zrazu chceme byť len s tým jedným..nech už je aký chce..Takýto muži majú šťastie..a my ženy máme šťastie, že okrem našich vyvolených mužov máme jedna druhú a môžeme naše ženstvo oslavovať dlhými rozhovormi pri večeri a pri koláčoch..len tak si urobiť sviatok počúvať zaklínadlá od starších žien, ktoré si už čosi prežili a majú v srdci pravú múdrosť..od takej jednej obetavej ženy som dnes počula nesmiernu vetu, ktorej trpkosť a vtip zároveň ukrýva pravdu a súznenie ženského a mužského sveta.." Ten môj starý je ako moja chrbtica.Je krivá a bolí, ale je moja.. iná už nebude"
Outfit sa skladá z ohnivočervených šiat, ktoré na mňa opať zavolali v second hande, svetrík New Yorker, kožušinku poznáte z Nákupných maniačok :) klobúk HM a túto neobyčajnú kabelku som dostala do daru a pravdepodobne ju navrhol tím talianskych dizajnérov..mužov, a možno preto je tak neobyčajná :)
Rada by som vám predstavila moju novú kamošku, túto milú gitarku v "kabelkovej" verzii :)
Fotky opäť vytvorila Darinka Tutková, moja úžasná priateľka, ktorá je jednou z tých krásnych žien..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára