piatok 30. októbra 2015

Náhody?..neexistujú..

                                                    Foto: Diana Kradgača photography
Vytvorené dve fotky, a možno ani nie je treba, aby ich bolo viac.. isté veci jednoducho stačia, tak ako sú..stačí jedno svetlo v daždi a vo vetre, stačí pár priateľov a pravých..ako keby ich mali byť na tucty..Spontánne som si zbalila starý kufor a nevediac čo ma čaká, poháňaná radosťou z vytvorenia čohosi nového, vycestovala som do Bratislavy za umelkyňou fotografkou, ktorú som nikdy predtým nevidela. Bolo to však, akoby sa dve bytosti dávno poznali a vzniklo súznenie..  kedy som sa opäť mohla zahrať na modelku hore na Slavíne, kde sme ešte odchytili kúsok bieleho dňa.. Priatelia sú všade, niekedy stačí jedno stretnutie..a ľudia zarezonujú..len treba kráčať s otvoreným srdcom..
...takto pekne sme si napísali...
Ani by som nečakala, že nám pri tej zime, počasí, meškaní vlaku a priskorom zotmení niečo výjde a nakoniec sa predsa len mám/e čím pochváliť smile – emotikon
Chcem sa poďakovať tejto retro žienke, že kvôli mne docestovala z Popradu do BA na spoločné fotenie, že som mala príležitosť spoznať ju osobne. Znova ma zdanie nesklamalo, že budem mať tú česť spoznať tak milého, láskavého, úprimného a slobodného človeka. Vážim si tvoj čas, prístup a už sa teším na to, kedy si to zopakujeme 

ako krásne napísané, ďakujem aj ja, že som sa mohla stretnúť s takou milou, vnímavou osôbkou Dianou, ktorá má cit pre tak pekné zachytenie atmosféry na fotke, fotí tak, že počúva svoje srdce a spúšť fotoaparátu napodiv nestláča príliš často, radšej si na ten správny moment počká, aby realita videná okom, preniesla sa taká aká je do jedného prítomného okamihu..je to krásna vyzretá duša. a teším sa z pekného tvorivého stretnutia.. Ďakujem
smile – emotikon

piatok 16. októbra 2015

Staré (dobré) časy?..

 Kedysi.. keď sa toto krásne nablískané auto premávalo po uliciach a žmurkalo svetlami na okoloidúcich, možno bolo ľahšie, nájsť si prácu, založiť si rodinu..a jednoducho milovať..život a všetko to čo prináša, tak ako to je..Dnes nad všetkým príliš uvažujeme..a ak by sme nemali lásku ..stala by sa z nás stará rároha, ktorá by zhrdzavela, a po rokoch by nás len nečujne prikryli plachtou..žijeme na plné obrátky.. ale ako?..od rána do večera pracujeme a nemáme čas skutočne žiť, zaradená je päťka, tisíc koní pod kapotou..turbo výkon..pretože treba zabezpečiť..seba okolie, budúcu rodinu, no kým budeme čakať a pôjdeme na plný plyn, môže sa zrútiť cesta pod nami..a čo potom?..tak veľmi si prajem žiť srdcom..odparkovať a ísť pešo ruka v ruke s prítomnosťou...ak láska láske dá spoločný čas..čo môže byť krajšie?



 Láska má farbu červenú..takú ako je na šatách..ohnivú..radšej stáť na zemi ako v neistých výškach lietať..istiť sa nech ma niekto pridrží....neviditeľné krídlo anjela.. Vo výške dá sa tak ľahko spadnúť, no ako inak dali by sa prežívať vznešené emócie k opačnému pohlaviu..?..ako nás tí muži trápia a všetci sú rovnakí..Ak niečo chceme my ženy musíme použiť nám vlastnú rafinovanosť a o všetko sa postarať sami, a keď objaví sa pán Božský..asi je to niekde dané..vtedy ani samé nevieme prečo dokážeme tak oddane trpieť, s ľahkosťou úsmevu odpúšťať a tešiť sa z krátkych okamihov, z ktorých sa skladá mozaika šťastného láskyplného života.Ak stupím do prázdna ( ak nie do niečoho horšieho) :) vždy to stojí za to a v momentálnom prípade sa mi do srdca vlialo toľko červenej, až ju musím nosiť na šatách, jednoducho je tam..je tam čosi, čo každá z nás..zažijeme snáď aspon jedenkrát za život, kedy vieme, že nech je muž aký chce..zmeniť sa nedá a je nejaká sila, ktorá nám rozum zatieni a zrazu chceme byť len s tým jedným..nech už je aký chce..Takýto muži majú šťastie..a my ženy máme šťastie, že okrem našich vyvolených mužov máme jedna druhú a môžeme naše ženstvo oslavovať dlhými rozhovormi pri večeri a pri koláčoch..len tak si urobiť sviatok počúvať zaklínadlá od starších žien, ktoré si už čosi prežili a majú v srdci pravú múdrosť..od takej jednej obetavej ženy som dnes počula nesmiernu vetu, ktorej trpkosť a vtip zároveň ukrýva pravdu a súznenie ženského a mužského sveta.." Ten môj starý je ako moja chrbtica.Je krivá a  bolí, ale je moja.. iná už nebude"


 Outfit sa skladá z ohnivočervených šiat, ktoré na mňa opať zavolali v second hande, svetrík New Yorker, kožušinku poznáte z Nákupných maniačok :) klobúk HM a túto neobyčajnú kabelku som dostala do daru a pravdepodobne ju navrhol tím talianskych dizajnérov..mužov, a možno preto je tak neobyčajná :)
Rada by som vám predstavila moju novú kamošku, túto milú gitarku v "kabelkovej" verzii :)

Fotky opäť  vytvorila Darinka Tutková, moja úžasná priateľka, ktorá je jednou z tých krásnych žien..

utorok 6. októbra 2015

Hudba..tá sa smeje, plače..no predovšetkým sa hrá

  Ďakujem, že som mohla vnímať to krásno..iných ľudí..s modrou krvou, tak vznešených, a smela som sa ich dotknúť svojím sluchom..božský koncert v Dolnom Kubíne, na ktorom bravúrni muzikanti ako Ladislav Fančovič, Milan Paľa a Karol Nitran hrali Beethovena a Brahmsa.

...Keď každej strane nôt, zapredá muzikant niečo zo svojho života...
čiastočne to snáď potlesk dokáže splatiť
..no láska k hudbe sa nespláca..tá sa hrá..znie do hĺbky, 
do srdca a niekedy i pod viečka, kde sa tisne tá naša ľudská malosť,ktorú tí majstri skladatelia a velikáni..
dokázali vyplakať zo svojich duší
 ..premeniac sa na partitúru..

..tak sa stali nesmrteľnými...




Aby mi nebolo ľúto,že nie som pre tento svet dostatočne povrchná a nezapadám,  tak na záver jedna selfie do zrkadla..