štvrtok 30. apríla 2015
Momenty, čo hudbe sa páčia..
Každý prchavý moment je v danú chvíľu vzácny, precítený..ako tóny na klávesoch čierno-bielych. Keď len v ten daný moment môže sa spevák naozaj nadýchnuť a plynúť s časom..vychutnávať si to, čo už sa nezopakuje. Opakuje sa čo sa opakovať má, no znovu inak. Každý nádych má totiž intenzitu ..buď sa ním otvorí plnosť tónu bez strachu, s láskou k naplneniu sály zvukom, alebo sa občas i zlomí, no nádych ako slnko úsmevu skvelého pedagóga dokáže urobiť malý každodenný zázrak o pár zrýchlení vpred. Veľké bohatstvo dostala som od svojej vyučujúcej ktorej by mali patriť snáď všetky kvety lúk za jej obetavosť, trpezlivosť a neprestajné sadenie a polievanie zrniečok múdrostí o speve, čo sa vo mne aspon trošku rozrástli. Ďakujem za krásne zážitky zo spievania.
Aké by to bolo, spievať Mozarta ...Áriu Zuzanky :) kebyže neboli moje šaty aspon trošku dobové a navyše ma ich modrá farba v spievaní dnes veľmi podporila, a moja vášeň pre danú tematiku bola zahladená a ucelená ako spájanie jednotlivých fráz :)
streda 29. apríla 2015
Vývoj nezastavíš, ale...
streda 15. apríla 2015
Gitarový orchester "okolo jabĺčka"
Verte alebo nie, kedysi ..už veľmi dávno zrodila sa myšlienka mať v našej Fantázii veľa gitaristov pokope. Jedného dňa sa myšlienka stala skutočnosťou a ten deň nastal, keď po nekonečnom počítaní štyroch dôb v takte, začali nám naši žiaci muzicírovať, počúvať sa navzájom, hrať spolu ako jeden naozajstný orchester. Aby sme mali červené jabĺčko, treba najprv zasadiť jabloň. S pani učiteľkou Editkou Tornay sme sadili a polievali a naši gitaristi po prvýkrát v histórii vystúpili a zahrali všetkým, ktorí si našli čas na umenie a prišli sa pozrieť na krásnu výtvarnú vernisáž, výstavu, alebo takú malú- veľkú galériu prác šikovných výtvarníkov z tried, vždy plných tvorivých nápadov, učiteliek Aničky Vnenčákovej a Stanky Šutákovej. Jabĺčko dozrelo tak ako aj náš orchester, ktorý je pripravený svoj program predviesť na celovečernom koncerte. Tento maratón bežia žiaci každú stredu a veruže nie vždy je to ľahké, no dnes na výnimočnom mieste okolo jabĺčka sedia a hrajú naši víťazi, ktorí boli ochotní vydržať, prelomiť svoj strach, zmeniť ho na radosť z hudby. Všetci títo žiaci dnes zbierali plody svojej tvrdej práce, ktorá ich a aj nás obohatí o zážitky, na aké sa nezabúda. Zahryznime sa do nápadov, ďalších skladieb..skúsme sa započúvať. Vtedy sa totiž zabúda na to, že sme sa na niekoho hnevali, chceme byť dôležitý inak..a to tým, že zrazu budeme chcieť byť úspešnými hudobníkmi, ľuďmi, priateľmi...alebo jednoducho len tými, čo vedia počúvať... a preto Fantázia sadí jablone, polieva a stará sa.. nech len rastú do tých najpestrejších farieb..
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)