Môj život v umení.
Už odvtedy ako bola som malá pramení...z dlaní mojej mamy
vtedy,keď boli sme sami a prechádzali sa po chodníku čiernobielom
vtedy..začala som spoznávať svoje meno
v kúte duše vedela som, že tie tóny sú veľké dielo
..až plakať sa mi chcelo
keď malé prsty neposlušne hrali po strunách a boleli budúcou krásou
tmavé chvíle naplnili jasom.
Dokonalým súzvukom harmónie kvetov..
farebnou spásou
..na to množstvo listov, keď som maľovala..hviezdy oblohe..farbu čiernym vranám.
Svet na začiatku dúhy
ako trblietavé dlhé stuhy
svoj svet vytvorený..objavená radosť v speve
ako v zámku na návšteve.
Každý deň a každé ráno chvíľou som si chodievala na ten zámok
a pocit krásna chvel sa vo mne..
tak zvláštne a nepokojne
Keď opona bránou bola
pocit bytia, pocit žitia ako doma
..keď slová piesne zaleteli medzi ľudí
radosť ako potok do mora mohla prúdiť
za rukáv držať sa svojej múzy
tá ako anjelom je mi doteraz
zo zrkadla sa na mňa pozerá..
má len svetlé vlasy..
..je ideou v tejto básni..
a ja sa opäť snažím nájsť príčinu svojho mena
..to čarovné miesto na pódiu
nech znova sama sebe môžem prizrieť sa obdivu.
načúvať potlesku, čo nie je len nútený
modliť sa nech anjel môj na nebi
odoženie od strún prejav nesmelý.
Nech pocit krásna chvie sa vo mne
tak zvláštne a nepokojne
oponou ako zámok..
každým ránom..
ten malý svet vytvorený
Keď tvorím
farbu o umení..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára