Zima meluzína

Studený vietor letiaci ponad strechy..

ľadové iskry ..mocný mráz štípajúci do kostí

tuhá zima Meluzína...

privítajte hostí

...nech zabavia sa do sýtosti

...som tá čo býva v paláci bielom

kráľovná Meluzína 

zasypem vás snehom...

..ešte niečo ..z oslavy..

S lyžičkou... oslava narodenín

 Napíšem Vám...sem na tento tento svoj blog..snáď aby som uľavila svojmu svedomiu, že častokrát krásne veci pre náš strach, zostanú v šuflíku, alebo sa na nejakom papieri, alebo v zázračnom zošite niekam zapotrošia. Snáď raz vyrastiem z malicherností, z predsudkov a zo strachov.. Strach..asi pramenil z toho, že moja drahá mamenka má päťdesiat rokov..že čas ten plynie a nezastaví sa..napísala som jej na oslavu pekný príhovor, na ktorý som zabudla, zo strachu že nie je dosť dobrý..Dnes štyri dni po tej skvelej oslave..som naň naďabila..sú to šité slová na tú kúzelnú oslávenkyňu...rada by som sa s vami oň podelila..aspon touto cestou, keď už vtedy v tú aktuálnu dobu som mala veľkú hrču v krku, a na hlave dečku :)

...Dovoľte mi, aby som ..srdečne privítala...srdečne otvorila túto malú svadbu, keď človek vstupuje do nových dverí a nemusí sa báť,že tie predošlé zatvoria sa s prievanom

práve naopak, otvoria sa všetky okná a

Ty dozrievaš do krásy a akosi mi pred očami mladneš.

Keď život podáva ti pomocné dlane šancí

a Ty hneď naraz všetkých sa ich chopíš a svet

nech i na opačnú stranu sa točí..

...a oni na dvor ťa vyhodia, od toľkého plaču

Už vtedy si snáď vedela, čo všetko ťa čaká...

Čas ten neberie, čas ten nám dáva..

Ďalší rok života..

aj to sa stáva

Keď človek na seba sa pozerá trochu inak

keď je skúsenejší, bohatší o nové chvíle naplnené

..na stole zlaté kľúče vytvorené..

zaprášená cesta vydláždená je ...

keď naša umelecká duša spravodlivá

..Smie si vybrať z rôznych lyžíc...

V odraze snenia...

Na plese...ako Anna zo zeleného domu

Kráčam po pavučinke šťastia

čo kvapkou soli razom sa rozplynie

púšťam želanie ako mincu do studne 

nech občas pribudne

spomienka na pár slov zložených do viet

Na krídla, čo skutočne

chcú sa na to dobré pozrieť..

Tak trochu odvážne

Odvážnym vraj šťastie praje

 a tak sa pýtam..čo sa stane?

ak odvaha preukázaná je 

z milej poslušnej žienky tá zlá vykľuje sa

a tak len zasmejem sa

na vyzývavej krátkej sukni

tváriť sa budem že tento svet je vkusný

že všetci vedia čo sa nosí 

že všetci vedia..povedať ďakujem i prosím

že namiesto hrubých slov

ľudia.. napĺňajú dušu

verím a nádejám sa..

a tak dnes..

do odvážnych šiat odejem sa

aj tak  občas cítim sa nahá..

moja mamenka so strieborným kvietkom

Vlčie maky..snehové vločky