Parná lokomotíva

 Žijeme..na staniciach všetkých tých železníc...prichádza k nám  rozprávková mašinka, parná lokomotíva, čo nás všetkých pozýva.."nastupovať!"..ozve sa rušňovodič Sen. Para stúpa k oblakom a červené kolesá krútia sa, po koľajniciach vždy len dvoch..ako v neuveriteľnom príbehu plnom želaní. Stáli sme tam všetci ľudia, za ruky držiac sa svojich každodenností, hľadiac vľavo na smer Poprad :) Na ktorej stanici sa nám želanie splní? treba vziať si do vrecák kopec uhlia na prikladanie. A koľko staníc bude?.. vraj,že len tri...ako aj tri vagóny. A život tak vzácna mašinka parná, výnimočná a jediná.. Už z diaľky blíži sa k nám ten kúdol dymu..veď už sme nasadli... Tak už je tu...z kúzelnej mašinky kýva nám dobrý ujo Mikuláš, mihne sa jeho biela brada."Tak teda poďme"..poponáhľať sa do vlaku za rozprávkou s mačičkou Janíčkou, sovou Sovovou, Popoluškou a dokonca i s deduškom Večerníčkom, všetkými ujami a tetami sprievodcami a fúzatým pánom rušňovodičom. Aký je to výlet! Múdra sova rozdala na svojich krídlach letáčiky, kde naše milé detičky svojou vlastnou tvorbou, okrem sledovania krajiny z idúceho vláčika, písali básničky pre Mikuláša. Zima Meluzína spievala piesne, zaspieval si aj milý anjelik so svojim anjelskym hláskom. Čertíky hrali na gitarách z pekla. Na stanici v Kežmarku sa Mikuláš usadil do svojho kresla a všetky zvedavé deti ho obkolesili a hrdo pre neho recitovali svoje básničky. Naša Popoluška krásne spievala a na rad sa dostali i koledy, kedy sa do rozprávky pridali aj rodičia a verte či nie :) spievali sme dvojhlasy :) Pohladené boli všetky ušká a od sladkostí i všetky brušká.. Vozne na dvoch koľajničkách opäť poslušne nasledovali, smer Svit, svoju parnú mašinku s veselým spievaním a dokonca i tancovaním.

Parná lokomotíva a za ňou oblak dymu

každý zastavil sa na chvíľu

a všetci sme deťm zrazu boli

toľko staníc..jeden život..

koľajnice dve, čo idú občas krivo

no život bez hrboľov

bol by iba slovom

A koľko staníc?

to je na nás

sny sa predsa plnia

Tak žime život bez hraníc

parou k oblakom nech je písaný

ak aj človek nedostane všetko na podnose

...nech každý deň môžu byť vianoce...

okamih

Vedieť si vychutnať každý jeden okamih...žiaden taký, ktorý je teraz sa už nezopakuje. Zopakuje sa možno len strih šiat, ktorý môžem predviesť vo svojich vintage kreáciách :) Nedávno som bola u svojich starých rodičov. Znova ma obdarovali toľkou láskou. Porovnávali sme dve fotky..na jednej bola za mlada moja babka a na tej ďalšej ja..v tých istých bodkovaných šatách,ktoré mi darovala.  každý záhyb i kúsok látky na nich pripomína okamihy..ako i život..taktiež je len okamih. bodkou bielou i tmavou striedajúci sa ako deň s nocou a rána s večermi, čo občas v rýchlosti svojej sa striedajú, snáď pomôže len rýchly nádych krátkych neopakovateľných okamihov..

Nohavicová

 Nohavicová..občas i tak.. namiesto princeznej byť i za princa..veď v každej z nás ten princ na bielom koni drieme..a dnes len krátko..lebo žiť je potrebné..žiť a nehľadať.

 Opäť takmer celý outfit skladajúci sa z kúskov zo second handu, okrem krásnej brošne, ktorá je plstená a vyrobená od šperkárky :)

Foto: Darina Tutková

Ráno pod Tatrami

 Prosím o ráno

keď slnko odháňa nám spánok

nebyť sama

nebyť bez seba

tak hlúpo malá

ako zmrznutý škovránok

v lete bez kvetov

je lepšie mať pri sebe radšej..farby s paletou

ako keď sneh sa roztopí 

a potom je blato

ako keď prší a pár lúčov 

vytvorí nám dúhu zato

už žiadne slzy

na krásny život svitá

na dni, keď ruža spieva i rozkvitá

prosím o ráno

mať koho podporiť..a....

 outfit : klobúk-second hand Ťava Poprad, ružička na ňom je vyrobená ručne od milej pani susedky z Dolného Kubína :)

           kabátik-šitý na mieru

            blúzka-dostala som ju do daru, kedysi ju nosila Darinkina maminka :) milujem retro :)

             opasok a sukňa sú taktiež zo second handu

              kabelku som dostala do daru

               topánky-sú najdrahším kúskom z maxu

             

   

Foto: Darina Tutková

blúzka a sukňa :)

 :)

Ak by sa s touto kombináciou nejaká dáma stotožnila..dal by sa tento outfit použiťs peknými topánočkami, ktoré síce na fotke nemám, ale verím že každá z vás je kreatívna :) použiteľné na dobový tematický ples alebo i na country :) outfit sa skladá zo starodávnej blúzky so skrytými gombičkami a volánom vpredu, patrí tu i zaujímavý opasok, ktorý je možné i vymeniť a z dlhej čipkovanej bielej sukne.

starodávne šaty ..

Vďaka jednej milej kamoške mám inšpiráciu vyhľadať vo svojich pekných fotkách od Darinky :) šaty, ktoré by sa hodili trebárs aj na dobový ples..ponúkam zopár príspevkov na túto tému :) tieto šatočky mi pripomínajú annu zo zeleného domu. Popravde neviem presne aký je to materiál :) no taký látkový : ))))
ku týmto šatám je vhodný doplnok široký opasok, ktorý šatám dodá ten správny šmrnc. Požičanie 10 eur

Z večera do rána

 Kráčam  jeseňou..pozvoľna s nádejou  

v počasí sychravom cez suché listy

príprava na zimu, keď duša oddýchne si..trochu sa vyspí

..buďme ako stromy, čo s ľahkosťou zbavujú sa svojich padajúcich žltohnedých..

ťarchu zahodiť..kým strach sa neprilepí ..neosmelí

odchádza posledný vietor slovom do horiacich sviec..

že tí čo žili..sú dávno preč...a snáď veria, že sú

..nevešajme nádej na klinec, lebo s ňou ľahšie sa žije

kým zem neprikrije

 sny

Fotky opäť od Darinky Tutkovej. z večera do rána sme odfotili tento outfit dokonca aj z interiéru, pretože bola by to škoda :)nedofotiť aj také milé modré šaty a k nim si dať na nohy klobúk :) všetko čo mám na sebe pochádza zo secondhandu okrem peknej kabelky, ktorú som dostala do daru od mamenky z Prahy a  šperky pochádzajúce z autorskej dielne Stefany.

Ples príšer

 Moji žiaci a ja :) vedeli by ste ma nájsť? :)

 Pod taktovkou večera, keď odbyla hodina "h" ako naša druhá struna, na železničnú stanicu vo Svite sa začali zbiehať všakovaké strigy, duchovia a strašidlá...sviečky horeli ako na cintoríne a gitara začala sa chvieť..v malom podniku ..ujo Milan, ktorý akoby sám prišiel z rozprávky o čarodejníkoch, pripravil pre všetkých alchimystickú lahôdku z česrtvo natrhaných šípok. Všetci sa usadili a učiteľka upírka privítala strašrodičov...Prítmie podporovalo tú správnu "bu bu buuuu" atmosféru. Na tomto sabate sa stretli všetci vyvolení šesťstrunní. Každý jeden sa predstavil a hral, čo mu prsty stačili. Upírka väčšinou každého doprevádzala, lebo kde je viac gitár, tam sa lepšie straší :) Milí študenti sa nestačili diviť, pretože hranie v triede je úplne iné ako pred strašrodičmi. Nováčikovia z upírskej triedy ...po svojich notách začali sliediť :)
..a kým si všetci zahrali, hodiny na stene, ktoré idú dozadu ..ukázali hodinu "E" a to bola posledná struna z gitarovej triedy..hrali sme skladby prevažne od C.Sussera a našli sa i ruskí autori, no vynikli i vlastné melódie a texty našich mladých skladateľov...a akoby to bolo na takom plese bez DJ Andreja ?...z reproduktora sa ozvala prvá pieseň " Party in the house", na ktorú si strašidlá, strigy a usmiate tekvičky poskákali ako pri obradnom rituále. Neskôr každý naštartoval svoju metlu a odfrčal domov. Upírka bledej tváre ďakuje všetkým zúčastneným a verí, že z kútov pavučín zosnová pre svojich zverencov ďalšie milé a inšpiratívne skladby plné šťavnatých pavúkov..pardón rytmov :)   tešíme sa na ďalšie stretnutie

Eggy idú aj v kostolíku :)

 V sobotu hral najlepší harfista na svete Jakubko v tomto krásnom malilinkom kostolíku na Kvetnici a ja som po jeho boku spievala..cítiac cez ten malý útulný priestor veľkosť... Toho čo na nás sa z hora pozerá..Božiu všadeprítomnosť objavila som v každom tóne.Ďakujem že mám hlas, ďakujem za tento dar, ktorého prostredníctvom dokážem pohládzať dušu všetkým naokolo..a ďakujem že mi Boh posiela do cesty tak vzácnych ľudí s ktorými môžem hrať a spievať. Či už je to Majuška Uhrínova alebo Jakubko Rizman.V sobotu sme hrali na krásnej svadbe.Áno, bolo to v sobotu a dokonca tá sobota bola skutočne pekná :) svoj názor na svadby mám svojský. Na jednej strane sa bránim a tejto možnosti sa neotváram..a už vôbec nie v kostole..mysím si.. No súdiac pri pohľade na nevestu, na ženícha..dvoch sympatických krásnych ľudí na pokoru, súdržnosť rodiny v úprimných modlitbách..srdce mi mäkne a svoju úprimnú modlitbu vyrieknem i ja. Svadba je rituál. Nie je to o akomsi pripútaní sa jeden k druhému..tento názor som donedávna mala..je to však o čomsi inom.O vyznaní..viere..o požehnaní..V tomto svete plnom pochybností, zlosti, beznádeje..Je tu. Svetlo dôvery v dobro a želanie.Nech je šťastný..tento manželský pár, ktorý si k sobotnému večernému zoru sľúbil každodenné "dobré ráno" na dosmrti. Dovolím si tvrdiť že Boh prebýva v každom z nás..Je to ten pokoj v srdci, keď konáme tak, že sme zmierení sami so sebou, dokážeme sa mať radi a vieme si sami sebe odpustiť. Objavila som jedno kúzlo.Tak jednoduché a niekedy tak ťažko predierajúce sa na povrch cez našu hrubú kožu. V túto sobotu som zažila zvláštne situácie, kedy som mohla podľahnúť hnevu a beznádeji, no otvorila som srdce vďake a nádeji..odrazu i ľudia, ktorí mali v sebe hnev, vytratil sa ako mávnutím prútika..Je to vôbec možné?..je..a sama som z toho prekvapená aká sila je v každom z nás..aké požehnanie..aká veľká láska..len objaviť ju.Zrazu sa na svet dívate očami žiariacimi spokojnosťou..Keď som svojho drahého priateľa Jakubka odviezla na vlak..cestou na ďalšiu akciu do Pribyliny,o ktorej verím že určite napíšem a aj pridám video,.......Popri ceste na trávu..padala hmla...a ja som rozumela...že nie len v malom kostolíku, nie len v chrámoch..On..je tu..vo večernom opare padajúcom na cestu..v každej našej preukázanej vďačnosti a láskavosti.. v každom z nás..nadosmrti.

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, Keďže Darinka Tutková...skvelá to fotografka nebola s nami..fotky sú len z mobilu, no aspon niečo sme sa snažili zachytiť z tej peknej atmosféry a dobové šatočky samozrejme nemohli chýbať..obliekla som si šaty, ktoré sú z dielne pani Alice. čierna a biela dodala správny šmrnc, najmä tie najnazberkovanejšie rukávy :)..vylepšila som tieto šaty zamatovou sukňou, ktorú som použila ako spodničku, a na to išla sukňa z ľahučkého materiálu olivovej farby, ktorá je rafinovane vytieňovaná..k tomu drevené gorálky..opasok s dobovou prackou a o zážitok je postarané :)

Slovo na päť písmen

 Vytvárať nové.. ísť po schodoch vlastného neba..v každom z nás

ak láska je len slovo..tikajúc plynie čas..

v útrobách bytia ..nadýchnutia

nebáť sa vytvárať nové..ak stratí sa črievica zlatá.

pripnem si teda ránom tie putá s minútami........

.........kradnú..

až kým dlane načisto nevychladnú..

večným krátkym a tak nekonečným

čo ak v šípoch ruží na večnosť prespím ..

nahnevaná na svet a na celý vesmír..

vzlietnuť a znova padať

z nádychov sa opäť skladať..

slovo večné z piatich písmen

naučiť sa vnímať v pravom zmysle

dúfajúc vo veľkú vieru..neochvejnú, že nájde sa

Môj život v umení...

Môj život v umení.

Už odvtedy ako bola som malá pramení...z dlaní mojej mamy

vtedy,keď boli sme sami a prechádzali sa po chodníku čiernobielom

vtedy..začala som spoznávať svoje meno

v kúte duše vedela som, že tie tóny sú veľké dielo

..až plakať sa mi chcelo

keď malé prsty neposlušne hrali po strunách a boleli budúcou krásou

tmavé chvíle naplnili jasom.

Dokonalým súzvukom harmónie kvetov..

farebnou spásou

..na to množstvo listov, keď som maľovala..hviezdy oblohe..farbu čiernym vranám.

Svet na začiatku dúhy

ako trblietavé dlhé stuhy

svoj svet vytvorený..objavená radosť v speve

ako v zámku na návšteve.

Každý deň a každé ráno chvíľou som si chodievala na ten zámok

a pocit krásna chvel sa vo mne..

tak zvláštne a nepokojne

Keď opona bránou bola

pocit bytia, pocit žitia ako doma

..keď slová piesne zaleteli medzi ľudí

radosť ako potok do mora mohla prúdiť

za rukáv držať sa svojej múzy

tá ako anjelom je mi doteraz

zo zrkadla sa na mňa pozerá..

má len svetlé vlasy..

..je ideou v tejto básni..

a ja sa opäť snažím nájsť príčinu svojho mena

..to čarovné miesto na pódiu

nech znova sama sebe môžem prizrieť sa obdivu.

načúvať potlesku, čo nie je len nútený

modliť sa nech anjel môj na nebi

odoženie od strún prejav nesmelý.

Nech pocit krásna chvie sa vo mne

tak zvláštne a nepokojne

oponou ako zámok..

každým ránom..

ten malý svet vytvorený

Keď tvorím

farbu o umení..

"..ba...Svadba.."

Hovorí sa.."aká pekná sobota to mohla byť!" :) všetci sa svadbia a mne zostáva len pozerať sa na šťastím prekypujúce tváre plné úsmevov a zamilovaných pohľadov..za ruky sa držiac oproti sebe..jednou cestou..spolu..Celý život hľadáme lásku, hľadáme niekoho k sebe..Je vari vrchol blaha svadba? Je to koniec rozprávky?.je to to, za čím máme ísť?..Veď krásne šaty si môžeme kúpiť aj na iné príležitosti, alebo len tak. Milé dámy! hlavu hore..mám potrebu napísať čosi o tom, vždy keď strávim skvelú sobotu, s mojou najlepšou priateľkou, s ktorou nás občas zvečera chytí nostalgia a pozeráme spoločne svadobné videá a fotky našich bývalých frajerov :) ha haaa :)) Nie netlačia sa nám slzy do očí, len je to akási nostalgia..na ktorej konci vybuchneme obe smiechom. Priznávam som stará dievka..No dnes sa vydávam..vydávam sa a čuduj sa svete, že za koho..Za Seba! Obliekla som si biele šaty a konečne idem pracovať na vzťahu, ktorý je mojím najdlhším..trvá už dvadsaťsedem rokov..áno..znie moja odpoveď..ľúbim samu seba, obdivujem..a budem si ..sa sama ctiť do konca svojho života, až kým ma smrť..neoddelí (od tela ). Drahé dievčatá..všetky tie krásne, úspešné, plné úžasných vízií, talentované..Ste kráľovné..a na to nepotrebujete byť pod čepcom...